Obec Klokoč otvorila Park zbojníka Paľa Demikáta. Vyrástol tu aj chodník a rebríkom do neba

Vydajte sa chodníkom po stopách zbojníka a zažite pravú vidiecku atmosféru, ktorá vám nezovšednie. Klokoč v Detvianskom okrese určite ponúka viac, než vychýrený „medokýš“. Históriu, prírodu i život podpolianských ľudí prepája nový park zbojníka Paľa Demikáta.

Klokoč je obec na Slovensku v okrese Detva. Jeho katastrálne územie sa rozprestiera na pomedzí geomorfologických celkov Javorie a Ostrôžky. Ústredie obce leží v nadmorskej výške 550 m n. m. Príbeh, ktorý vám dnes predstavíme začal pred 200 rokmi. Najprv však niečo o histórii obce Klokoč.

Vznik obce Klokoč

Územie Klokoča bolo dlhé stáročia len málo osídlené. Pastieri, drevorubači a uhliari si tu najprv stavali len prechodné obydlia. Celá Slatinská kotlina spolu s priľahlými lesmi patrila kráľovi, neskôr vígľašským zemepánom. Ešte v 14. storočí prešlo Vígľašské panstvo do majetku kráľov z rodu Anjou. Dnes vynovený Vígľašský zámok slúžil v tom čase na honosné hostiny a zábavky pánov zo širokého okolia. Panovníci sa tu často zdržiavali. Vrátane uhorského kráľa Žigmunda, ktorý tu okrem bujarých hostín organizoval poľovačky na lesnú zver. Aj kráľ Matej sem často chodieval, chcel svoje majetky viac osídliť a využiť na lesné hospodárstvo, poľovačky a rybolov. Obec Klokoč vznikla v roku 1786 ako laznícka osada patriaca práve Vígľašskému panstvu. Názov obce sa postupne menil z Klokocsch (1786) až na dnešný názov Klokoč.

Turek ide!!!

Vojenská úloha Vígľašského zámku sa začína obdobím prvých nájazdov Turkov – od roku 1542. Turci v priebehu pár mesiacov niekoľkokrát vyplienili Slatinu a Očovú. Strach o holý život prinútil obyvateľov týchto obcí doslova k exodu. Po nečakanom besnení tureckých hord sa tí, čo mohli, húfne sťahovali a odnášali si skromný majetok a hlavne potrebné veci na bezpečnejšie miesta. Tu treba hľadať počiatok hustejšieho osídľovania územia Klokoča, pretože ľudia pred tureckým nebezpečenstvom utekali i do blízkych hôr. Tu si naklčovali zem, vystavali drevené, slamou pokryté domy a stodoly. Kurivo im poskytovali blízke lesy. Obživu zem. Zdalo sa, že nebezpečenstvo je zažehnané. Opak však bol pravdou. Turci aj sem prichodili od Modrého Kameňa cez Horný Tisovník a Výbohovu Poľanu. Cesta cez Ostrôžky bola nebezpečná. Keď Turci ohrozovali tento kraj, na Ostrôžkách držalo stráž 100 pešiakov, aby udržali bezpečnosť proti nepriateľským prepadnutiam.

V lese skala ukrytá

Doba bola naozaj po mnohé roky ťažká, ľudia v okolí Vígľašského panstva trpeli nepredstaviteľným útlakom. Turci im nedali spávať svojimi útokmi a rabovaním, požadovali platby, naturálie a aby toho nebolo dosť, miestni mocipáni neustále zvyšovali dane, poplatky a odvody poddaných Turkom prísne trestali. Časť obyvateľov Zvolenskej stolice sa tak stala tajnými tureckými poplatníkmi a doma museli bezplatne pracovať na údržbe hradu a na panskom, takže odvádzali dvojmo: Turkom aj domácej šľachte. Nevýhodou bolo, že vlastne cez Ostrôžky viedla hranica Osmanskej ríše. Poddaných Vígľašského panstva tak po stáročia sužovali veľké útrapy.

Po Turkoch sa situácia neupokojila a prebiehali povstania šľachty, pričom vždy trpel ľud. Časť obyvateľov preto utekala a sťahovala sa vyššie do hôr. Niektorí sa dali na zbojnícke cestičky, zároveň sa tak vyhli verbovačke do panských žabomyších vojen. Tu niekde začína príbeh Paľa Demikáta. V Ostrôžkach sa nachádza v lese ukrytá skala, ku ktorej sa viaže jeho meno. Možno by z Paľa nikdy nebol zbojník, keby nebolo krutej doby, ktorá trvala až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Ale v tom čase bol zbojník už osem rokov mŕtvy…

Prechádzka chodníkom. V popredí starosta obce Radolav Hruška.

Piaty najvýznamnejší zbojník na Slovensku

„Zbojnícke chodníčky, kľukaté a hrboľaté. Dokola horičky a nad hlavou slnko zlaté,“ spievalo sa kedysi v jednej detskej rozprávke. Zidealizovaný obraz zbojníkov, vytvorený Jankom Kráľom či Jánom Bottom sa premietol do lyrických skladieb, balád či romancí. Život zbojníka však mal od romanitiky veľmi ďaleko. Taký bol aj príbeh Paľa Demikáta. V takmer 200 ročnej knihe „Ethnographia Slavorum in Hungaria“ /Etnografia Slovákov v Uhorsku/ narazíme na jeho meno ako piateho najvýznamnejšieho zbojníka na Slovensku. Na prvom mieste je, samozrejme, chýrny Juraj Jánošík, za ním Jakub Surovec, Rajnoha, Švehľa a Demikát Paľo z Klokoča. Väčšina Slovákov však pozná možno prvé tri mená zo zoznamu.

Kto bol Paľo Demikát?

Budúci postrach ciest celej Zvolenskej stolice sa narodil v Klokoči do rodiny nočného strážnika (vartáša) a obecného hlásnika. Už ako malé dieťa ho otec brával na pravidelné nočné obchôdzky a Paľo postupne stratil strach z tmy a noci. Ako sme písali, žil v čase plnom útrap. Obyvatelia Vígľašského panstva odovzdávali dávky župe, cirkvi, eráru, Turkom, bezplatne opravovali pevnosti a cesty, pracovali na panskom. Páni ich na dereši mučili a zabíjali. Bieda, hlad a podvýživa spôsobili, že ľud trpel chorobami. Pre svoje neznesiteľné položenie boli poddaní nútení zadovažovať si obživu krádežou, niektorí jednotlivo alebo v skupinkách zutekali z panstva. Tak aj Paľo Demikát ako 20-ročný sa stal zbojníkom a územie jeho pôsobnosti siahalo pomerne ďaleko.

Nebol vrah

Poznali ho od Poník po Pliešovce. Pod rúškom noci Paľo Demikát so svojou družinou oberal kupcov smerujúcich na Novohrad o utŕžené peniaze. Lúpili jedlo, zbrane a tovar, ktorý následne porozdávali alebo popredali. Zo sebou brali len málo, lebo lup zbojníkom obmedzoval pohyblivosť. Bohaté panstvo preto cestovalo s ozbrojeným sprievodom, no ani to nebránilo prepadu a zbojníci obrali aj drábov o oblečenie a následne v prezlečení prepadli ďalšieho kupca, ktorému ponúkli sprievod a ochranu.

„Demikátovci“ navštevovali miestne salaše, kde si kúpili jedlo, skrývali sa, občas padla za obeť aj nejaká ovečka. Paľo mal samozrejme väzbu na svoju obec a Stožok (v tom čase Klokoč a Stožok boli jedným územím), pretože mal z hornej časti frajerku Marku z domov neďaleko Krátkeho vrchu. Preto v blízkom okolí nezbíjal, ale rozdával tovar a ľudia mali k nemu pozitívny vzťah a kryli ho. Paľo Demikát údajne počas svojej zbojníckej kariéry nikoho nezabil. Priečilo sa mu to. Ale keďže bol statný chlap, na bitku od neho tak rýchlo nik nezabudol. Zbojnícka sezóna obyčajne začínala na Juraja v apríli a končila v októbri na Michala, ak bolo priaznivé počasie, tak aj dlhšie. V zime sa Demikát zdržiaval doma alebo u frajerky.

Za „judášske groše“

Paľo už ako chlapec poznal všetky chodníčky po okolitých lesoch. To, čo ulúpil a nerozdal alebo neminul s družinou, ukryl v skrýši pod Ostrôžkou – na úpätí skaly v malej jaskyni ako aj v skrýšach na iných miestach. Pre jeho zbojníčenie si nespokojní poškodení mešťania a remeselníci sťažovali vo Zvolenskej stolici na ich nečinnosť. Zvolenská stolica vypísala odmenu za zlapanie Paľa Demikáta 200 zlatých a 100 zlatých za jeho mŕtve telo. To sa Paľovi stalo osudným. Napriek tomu, že jeho frajerka Marka nesúhlasila, aby na Veľkú noc odišiel, dohodol sa s jedným mužom zo samoty pri Pliešovciach na poľovačke. Cestou ho napadli štyria muži – Bezekovci, ktorí s ním predtým zbíjali. Z bývalých zbojníckych druhov sa stali jeho kati. Mučili ho, aby sa dozvedeli, kde má skrýšu a napokon ho zabili kvôli odmene. Jeho telo poslali na Veľkonočný pondelok v roku 1840 do Zvolena, za čo dostali 100 zlatých. Paľo Demikát je pochovaný na cintoríne v Klokoči.

Park zbojníka Paľa Demikáta

18. októbra 2023 bol slávnostne otvorený nový Park zbojníka Paľa Demikáta v Klokoči. Nový park bude prepájať históriu, prírodné zaujímavosti aj čulý podjavorský život miestnych a turistov. Našu pozvánku „na slovíčko“ prijal starosta obce, pán Radoslav Hruška, ktorý nám doplnil naše informácie o ďalšie zaujímavosti: „Rozhodli sme sa pomenovať park po zbojníkovi Paľovi Demikátovi, ktorý je úzko spätý s touto lokalitou. Dôkazom sú rôzne historické zdroje. A dokonca rôzne ľudové piesne, ako aj tá s názvom Veru už zabili Demikáta Paľa… Ktože ho nariekau? Ľen jeho frajerka, kerá je v Klokoči najhodnějšia ďieuka.“

Na začiatku parku návštevníkov privíta informačná tabuľa so základnými informáciami o trasách. „Tabuľa obsahuje aj informácie o zbojníkovi Paľovi Demikátovi a bezpečnostné pokyny,“ upresňuje starosta, ktorý na obsah jednotlivých tabúľ špeciálne dohliadal. Informačných pútačov je v parku viac: „Ľudia si na každej tabuli nájdu verše o zbojníkovi. Chceli sme dať chodníku príbeh, tak som zložil päť básní. Na poslednej tabuli je stará ľudová pieseň s názvom Zabili, zabili Demikáta Paľa, úryvok z knihy, informácie o zbojníckom živote. Už čoskoro sa chystáme návštevníkom parku onedlho prezradiť originálny zbojnícky recept Pochúťka zbojníka Paľa Demikáta z Klokoča, s ktorým sme sa na gurmánskej súťaži vo Vígľaši umiestnili na druhom mieste,“ dopĺňa pán starosta.

„Park zbojníka Paľa Demikáta so sebou prináša pre obec Klokoč niekoľko benefitov. Návštevníci ocenia možnosť voľby trasy, môžu sa vydať popri potoku alebo druhou cestou, ktorá ich bude viesť popri opustenom lome. Pre ľudí, ktorí vyhľadávajú pokojnejší oddych, je pripravené turistické odpočinkové miesto pri prameni medokýšu Polom. Najmenších návštevníkov určite zaujme hojdačka, rebrík do neba, zbojnícka skrýša, či figurína samotného zbojníka Paľa Demikáta. Je odetá do tradičného odevu a „striehne“ v korunách storočných smrekov.„

Pozvánka do obce Klokoč

Z rozhovoru cítiť, že Park Paľa Demikáta sa stal jednou zo srdcových záležitostí pána Radoslava Hrušku, starostu Klokoča: „Park poskytuje možnosť stráviť príjemné chvíle v prírodnom prostredí a zároveň rozpráva príbeh miestnej legendárnej postavy. Nové turistické atraktivity s nádychom histórie našich predkov má na Podpoľaní špeciálny význam nielen z hľadiska zatraktívnenia ponuky zážitkov, ale aj kvôli perspektívnemu predĺženiu pobytu návštevníkov v regióne. Park bude slúžiť miestnym a turistom všetkých vekových kategórií, a to aj vďaka tomu, že do územia sú začlenené prvky, ktoré ocenia rodiny s malými deťmi.“

Klokoč je obec, kde sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov. Najznámejším je medokýš Polom – prameň, ktorý vyviera hneď vedľa autobusovej zastávky s rovnakým názvom: „Park zbojníka Paľa Demikáta začína hneď vedľa,“ hovorí pán starosta: „Je to veľká výhoda, lebo práve tu sa môže človek osviežiť minerálnou vodou vysokej kvality, aj si oddýchnuť. V parku na všetkých čaká napríklad zbojnícka skrýša, rebrík do neba, zbojnícka studnička, ale aj rozprávkovo nádherná príroda či oddychové zóny. Návštevníkov po parku prevedú smerové šípky a tabule. Súčasťou sú lavičky na sedenie i miesto na piknik.“

V banskobystrickom kraji tak vďaka zanieteniu zainteresovaných pribudla pre turistov a návštevníkov opäť jedna turisticky zaujímavá lokalita.