Detvianske lazy nie sú len na svahoch Poľany, ale aj oproti nej, v horách, ktoré dnes nájdeme na mape pod názvom Ostrôžky. (Na rozdiel od iných názvov s ô, domáce obyvateľstvo však hovorí Ostrožky.) Sú to skupiny domov obklopené poľami a záhradami známe pod spoločným názvom Piešť, rozdelené na Piešť I. a II. Keďže v susedstve sa nachádza horská dedina Budiná, takisto s lazníckym okolím, ktorú vraj založili korytári z Budína, do mysli sa akosi vtláča spojenie Budiná – Piešť s Budín – Pešť. Možno náhoda…
Piešť
Je to kraj turistom dobre známy. Ich oči sa neopierajú len o mohutnú Poľanu, ale aj opačným smerom. Tam, kde sa za „panelákovým lookom“ Detvy začítanú mestské časti Piešť I. a II. Pravda, hoci aj do tohto lazníckeho kraja zasiahla nová doba, charakterizovaná najmä „štokovcami“ (poschodové domy), zachoval si dosť z toho starého čara a romantiky. Je to kraj malebný v každej ročnej dobe, ale jar s rozkvitnutými čerešňami, ktoré lákajú k prvým bozkom, hrá zrejme prím.
Počas príjemnej vychádzky lazmi a horami Ostrožiek (Ostrôžok) sa môžeme stretnúť aj s nevšednými lesnými zákutiami, potešia farebné kvety a napokon sú to fantastické panorámy, v ktorých dominuje Poľana, za ktorou sa vynárajú štíty Vysokých Tatier. Je to jedno z najvzdialenejších miest, z ktorých možno na naše veľhory dovidieť voľným okom. – Čím viac hore Piešťom vystúpate, tým krajšie výhľady sa vám naskytnú. Nemusíte sa držať asfaltky – prašné cesty nie sú síce tak komfortné, no určite ponúknu viac. Stratiť sa v podstate nemáte ako. Ak sa autobusom vyveziete až hore, nad Piešť do Rakytného, môžete si vyskúšať túru priamo na vrchol Ostrôžok.
Nie je Poľana ako Poľana
Kto ide na Ostrôžky, tomu sa oplatí zastaviť v osade Sliacka Poľana, ktorá sa nachádza vari pol kilometra pod vrcholom najvyššieho bodu tohto turisticky tichého pohoria Ostrôžka (876,8 m n. m.). Sliacka Poľana kedysi patrila k Detve, potom k Stožku a v súčasnosti k Starej Hute. Jej zakladateľmi boli mládenci z Liptovských Sliačov, ktorí prišli brániť vtedajšie hranice proti útokom osmanských Turkov. Unikátnym je najmä dlhý dom vedľa cesty, ktorý obývalo niekoľko rodín. Žiaľ, dnes sú z neho len rozpadávajúce sa múry. Pôvodných obyvateľov aj tu ubudlo, napriek tomu aj za pomoci nových osadníkov si pred niekoľkými rokmi obnovili kaplnku.
Divné novotvary
Človeka trochu mrzí, že naši geografi a kartografi nekonzultujú názvy vrchov a osád s miestnymi obyvateľmi, ale tvoria názvy pri kávičke niekde v kancelárii. Spomenuli sme príklad Ostrôžky – Ostrožky, naopak neďalekú osadu domáci nazývajú Rakytnô, ale na mapách je poslovenčene Rakytné. Aj táto osada sa na mapách uvádza ako Sliačska Podpoľana, čo je naozaj divný novotvar, keďže v podpolianskom kraji ju nepoznajú inak ako Sliacka Poľana.
Turci idú!
Hoci o tom nie sú známe písomné podklady, môžeme predpokladať, že osada vznikla už v druhej polovici 16. stor. v čase, keď Turci mali v moci Modrokamenský a Divínsky hrad. V tom čase uhorsko-turecká hranica viedla aj cez Ostrožky a vtedy tu postavili stráž, ktorá mala zamedziť Turkom v prenikaní ďalej smerom na Vígľaš a Zvolen. Hoci občas turecké či tatárske hordy obišli stráže a lúpili aj pod Poľanou, hranica sa už ďalej na sever neposunula. Z ústneho podania vieme, že sa v osade našla ostroha z tureckého konského postroja. Na obranu hranice prichádzali mládenci z Oravy a Liptova. Mnohí si tu našli nový domov, o čom svedčia priezviská Chlebničan, Oravec… A napokon aj priezvisko Sliacky, ktoré vôbec nesúvisí so Sliačom, ako sa mnohí domnievajú, ale so Sliačmi na Liptove, kde sa doteraz priezvisko Sliacky zachovalo.
Ostrôžky
V oblasti Ostrožiek (Ostrôžok) sa stretávali záujmy feudálnych panstiev Vígľaš, Divín a Modrý Kameň. Prevažná časť vrchu je pokrytá lesom. Jeho severné svahy odvodňujú prítoky rieky Slatina, smerujúcej do Hrona, z južného úpätia smeruje voda do Ipľa. Pre tých, ktorí by krásy tohto lazníckeho kraja chceli vidieť a pritom sa stúpaním „do kopca“ úplne nevyčerpať, máme dobrú správu. Túra sa dá začať priamo na Sliackej Poľane, kde má zastávku náš autobus, smerujúci na Starú Hutu a Horný Tisovník. Naopak obdivovať detvianske mestské časti „lazníckeho štýlu“ vám umožnia linky z Detvy do Piešťa I a Pešťa II. Potom stačí vystúpiť na zastávke Budiná, lazy a vybrať sa na Ostrôžky smerom „zdola“.
Poloha
Miesto: Detva, Piešť – asi 5 km južne od okresného mesta, na území katastra obce Stožok a Stará Huta
GPS: Vrch Ostrôžka 48°29′54″S 19°22′39″V
Autobusové spojenie: Detva Piešť I, Piešť II – 604447 , Piešť II, kameňolom cez Podkriváň – 604443, Zvolen – Sliacka Poľana – 610402
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy.
Za fotografie ďakujeme Klubu železničných cestovateľov vo Zvolene a Eagle’s View
