Dnes sa vydáme po stopách zaujímavého vozidla, pomocou ktorého mali byť v dostatočnej miere uspokojené požiadavky majiteľov osobných automobilov vo vtedajšej ČSSR. Množstvo našich článkov vzniká s veľkou podporou našich fanúšikov z Facebooku. Je tomu tak i teraz a dnes ďakujeme za skvelé podklady a spoluprácu Petrovi Kudrejovi z Čiech.
Vznik AZNP
V súčasnosti je Škoda Auto a.s. česká automobilka, ktorá má sídlo v meste Mladá Boleslav, vyrábajúca predovšetkým osobné automobily. Jej história sa spája so značkou Laurin & Klement, s ktorou sa zlúčila v roku 1925. Závody Škoda však existovali skôr. Rok po skončení prvej svetovej vojny vzniká v Plzni automobilové oddelenie koncernu Škoda a o 2 roky neskôr začínajú vyrábať prvé automobily. Prvým automobilom novej automobilky je vozidlo Škoda Hispano Suiza. 1. januára 1930 vzniká Akciová spoločnosť pre automobilový priemysel (ASAP). Po vyhlásení protektorátu 15. marca 1939 nacistické Nemecko obsadzuje aj automobilku, mení názov na Reichswerke Hermann Göring a mení výrobný program. Produkuje sa munícia a strojné súčasti tankov a lietadiel. Na konci druhej svetovej vojny, 8. mája 1945, bola továreň zbombardovaná.
Automobilka je po vojne obnovená, výrobný závod sa rekonštruuje a automobilka je znárodnená. Názov sa mení na AZNP (Automobilové Závody Národní Podnik) Mladá Boleslav.
Autobus pre motoristov
Z dobovej tlače sa dozvedáme: „Zvyšujúce sa nároky na bezvadný technický stav automobilov nutne vyžadujú neustále skvalitňovanie servisných prác opravárenskej siete. Aby AZNP mohli lepšie uspokojovať požiadavky majiteľov osobných vozidiel Škoda, rozhodlo vedenie závodu Opravovne AZNP Mladá Boleslav upraviť jeden autobus a vybaviť jej zariadením pre bežné servisné práce na vozidlách Škoda.
Prestavba z ŠL na ŠD
V spolupráci s národným podnikom Karosa Vysoké Mýto vznikol prestavbou autobusu ŠL 11 špeciálny servisný voz. Pri jeho vybavovaní kládli konštruktéri na prvé miesto požiadavky účelnosti usporiadania. A tiež čo najvyššiu technickú úroveň použitých prístrojov. Výmena pravého boku autobusu za prevedenie ŠD umožnila zabudovanie diagnostického prístroja Paltest JT 300, prístupného zvonku po otvorení špeciálnych dverí. Samotný prístroj bol na špičkovej úrovni a bol upravený v podniku Jiskra Tábor. Jeho súčasťou bol písací stroj pre automatický zápis snímaných hodnôt meraného motora a analyzátor výfukových plynov.
Vnútorný priestor
V servisnom priestore boli po ľavej strane tri pracovné stoly so zverákmi. V zásuvkách potom boli v polystyrénových kazetách uložené kompletné sady náradia, meradlá, prípravky a spojovací materiál. Na pravej strane dominovalo zariadenie JSK4 na skúšanie karburátorov a podávacích čerpadiel. V zadnej časti sa nachádzalo zariadenie K1A na kontrolu rozdeľovačov, zapaľovacích cievok, kondenzátorov, poistiek a žiaroviek.
Doplnkové prístroje
Mimo stabilných zariadení servisného autobusu bol v ňom ešte priestor na vynímateľný osciloskop JT153, prístroj na kontrolu zdrojových súprav JT171, prístroj na kotrolu alternátorov a zariadenie na kontrolu geometrie náprav KOCH NC-27.
220 Voltov v sieti
S ohľadom na použitie prístrojov bolo nutné v autobuse inštalovať rozvod 220 V s možnosťou pripojiť 100 metrov dlhý prepojovací kábel na cudzí zdroj elektrickej energie. Stanica JSK4 predpokladala stály prívod tlakového vzduchu cca 0,5 MPa. Aby mechanici nemuseli pracovať pri naštartovanom motore, bol vo voľnej schránke nainštalovaný kompresor s motorom na 220 V a s vlastnou tlakovou nádobou.
Posádka
Vnútorný priestor autobusu bol rozdelený na 4 časti: V prednej zostalo pracovisko vodiča. Presklená medzistena s dverami oddeľovala vodiča od konferenčného priestoru. Tu sa nachádzala napríklad chladnička, uzamkýnateľné skrinky so zásuvkami. Za nimi boli umiestnené sedadlá pre 6 členov posádky. Núdzovo tu mohla vzniknúť aj lôžková súprava. Za konferenčným priestorom sa nachádzala šatňa s kuchynkou, dvojplatničkou a umývadlo. Vodu dodávalo elektrické čerpadlo ostrekovačov s nožným spínačom. Priestor bol zakončený pevnou stenou. Samotná dielňa tak bola prístupná len zadnými bočnými dverami.
Zdroj + reprofoto: Petr Kudrej, Svět Motorů, archív
