Počas pátrania po zaujímavostiach autobusovej dopravy občas natrafíme na fakt, pri ktorom by bola veľká škoda, ak by sme si ho nechali pre seba.
Už viac ako 70 rokov v moderných dejinách automobilizmu sa priechod pre chodcov tvaruje do podoby „zebry“. Viete však, prečo vyzerá práve takto? Prečo ho tvoria široké pruhy orientované v smere jazdy?
My to vieme.
Ukazuje sa, že v tomto mali prsty starí Rimania. Ich ulice v mestách vyzerali približne rovnako ako dnes – vyvýšené chodníky a prehĺbené cestné podložie. Pre pohodlie pri prechode cez nie príliš čistú ulicu boli na určité miesta položené veľké ploché kamene. Ďalej bola vzdialenosť medzi kameňmi zvolená tak, aby kolesá vozov, ktorých rázvor medzi kolesami bol štandardizovaný, mohli voľne prechádzať cez medzery. Bolo to výhodné pre vodičov aj pre chodcov. Vozy totiž museli pred prechodom spomaliť, aby sa kolesá trafili do medzier. Neohrozovali tak peších.
Zvýšené prechody pre chodcov existovali už pred viac ako 2 000 rokmi, čo je vidieť napríklad v Pompejách. Chodcom umožňovali prechádzať cez ulice na každej križovatke prechádzajúcej z chodníka na chodník, pričom ten bol dostatočne vysoký (30 cm a viac). Vysoké obrubníky chodníkov chránili obyvateľov – respektíve zabraňovali vozom, aby „nevybehli“ z cesty.
Zdá sa, že prvé prechody pre chodcov v dizajne, aký poznáme dnes sa starým Rímom aspoň vizuálne inšpirovali. Prvé takéto pochádzajú z roku 1949. Potom sa rozšírili po celom svete vďaka výmene dlažobných kociek za hladšie povrchy ciest (asfalt alebo betón).
