Jumbulance je termín používaný spoločnosťou Jumbulance Trust pre autobusy určené na prevoz osôb so zdravotným postihnutím a pacientov, vyžadujúcich počas transportu zdravotnú starostlivosť. V podstate je to akýsi kríženec sanitky a autobusu, ktorý vznikol v roku 1978 podľa návrhu Richarda Glitheroe a jeho manželky, lekárky z hospica. Vznikol ako prostriedok na prevoz chorých a zdravotne postihnutých ľudí. Špeciálny kĺbový autobus Van Hool TG 821 Alligator „Jumbulance“ bol vyrábaný v rokoch 1980-1985 v Belgicku pre Spojené kráľovstvo.
Špeciál pre charitu
Špeciálne navrhnuté, na mieru vyrobené autobusy často vykonávajú úlohy súvisiace so zdravím. Belgická spoločnosť Van Hool počas svojej viac ako 70-ročnej existencie vždy s radosťou podporovala odvážne nápady svojich podnikavých zákazníkov. Jedným z pôsobivých výsledkov je na zákazku vyrobený autobus – alebo skôr produktová línia – zobrazená na fotografiách v článku. Tá okrem toho, že je sama o sebe technickým výtvorom, slúžila aj veľmi ušľachtilému účelu. Špeciálne vybavené autobusy, ktoré vychádzali z modelu Van Hool TG 821 Alligator. Boli vyrobené pre britskú charitatívnu organizáciu ACROSS v prvej polovici 80. rokov. Charitatívna organizácia, ktorá funguje dodnes, organizuje najmä výlety do známeho kresťanského pútnického miesta Lurdy v južnom Francúzsku pre chorých ľudí pripútaných na lôžko, ktorí potrebujú špeciálnu lekársku starostlivosť a ktorí by sa tam inak nemali šancu dostať. Príležitostne sa uskutočňujú aj výjazdy do iných častí Európy pre ľudí, ktorí potrebujú stálu starostlivosť, v sprievode tímu lekárov a zdravotných sestier.
Jumbulance
Všetky autobusy ACROSS majú spoločnú prezývku „Jumbulance“ – odkaz na ich značnú veľkosť a rozsah – a každé vozidlo je označené rímskou číslicou v poradí, v akom bolo zakúpené. Prvý kĺbový sanitný autobus, interne známy ako Mark VI, bol predstavený v roku 1980 a bol údajne prvým autobusom typu Van Hool Alligator. Obrovský autobus, ktorý v tom čase stál približne 170 000 libier. Mal vo vnútri 14 nemocničných lôžok na ľavej strane, usporiadaných v dvoch úrovniach nad sebou (a vhodne upravené zasklenie na ľavej strane). Na pravej strane boli zachované tradičné sedadlá, čo umožnilo autobusu prepraviť celkovo 44 cestujúcich. Vo vnútri zostalo miesto na minimálne zdravotnícke vybavenie, kuchynku atď. Autobus bol vybavený výťahom pre invalidné vozíky a nosidlá a dverami s plnou výškou v zadnej časti. Špeciálny autobus, ktorý mal vpredu aj výrazné nápisy, modré blikajúce majáky a stroboskopy, mal oficiálne štatút sanitky.
Zápis v Guinnessovej knihe rekordov
Objemný kĺbový autobus poháňal dieselový motor Fiat s výkonom 257 koní (189 kW), ktorý bol namontovaný na podvozku. (189 kW) inštalovaný medzi nápravami A a B. Koncepcia špeciálneho kĺbového sanitného autobusu, ktorý mohol prepraviť o dvadsať cestujúcich viac ako štandardné autobusy ACROSS, sa ukázala ako úspešná. O rok neskôr pribudli ďalšie dva autobusy (Mark VII a Mark VIII. Po nich v roku 1985 nasledoval továrensky prestavaný Aligator (Mark IX). V roku 1984 sa tento špeciálny autobus zapísal do Guinnessovej knihy rekordov ako najväčšia sanitka na svete, pričom tento titul mu v podstate zostal dodnes (hoci pôvodne nebol navrhnutý priamo ako sanitka rýchlej reakcie, mohol pomáhať v oblastiach s veľkými núdzovými situáciami a okrem nosidiel a určitého minimálneho vybavenia mohol byť vybavený ďalším zdravotníckym zariadením). Van Hool neskôr vyrobil pre spoločnosť ACROSS rad špeciálnych autobusov na základe modelov Alizée, Altano a Amarant.
Foto: СТАРЫЙ МАРШРУТ
