Muž, ktorý vyrába kravatové spony (nielen) s autobusovou tematikou

Volá sa Štěpán Pavlíček, je vodičom električky z Prahy a má krásny koníček. Vyrába netradičné kravatové spony s tematikou vozidiel verejnej dopravy. Spoznali sme ho náhodne vďaka komentáru pod jedným z príspevkov na našom facebookovom profile. Jeho koníček nás veľmi zaujal. slovo dalo slovo a tak sme s pánom Pavlíčkom pripravili rozhovor.

Na začiatok niečo o vás a o tom, ako ste sa k výrobe dopravných kravatových spon dostali?

Volám sa Štěpán Pavlíček a som vodič električky z Prahy. Od detstva som sa zaujímal o dopravu a hneď ako som mohol, začal som cestovať po Európe. Najmä v Nemecku a Rakúsku som si kúpil svoje prvé spony na kravaty. Keď som sa potom stal vodičom električky, chcel som mať aj spony aj s témou električky. Ale české vozidlá neboli takmer vôbec k dispozícii. Tak som sa ich pokúsil vyrobiť sám. Postupne ma oslovili kolegovia z autobusovej dopravy alebo železníc a priatelia zo zahraničia, a tak sa to rozbehlo vo veľkom. Vtedy som začal námety na spony kresliť sám, a pretože ma to naozaj bavilo, postupne som robil lepšie a lepšie kresby a začal som ich tlačiť na hrnčeky, tričká a iné veci. Môj eshop „Dopravní spony“ je už dosť veľký a dodávam veci rôznym dopravným podnikom, združeniam a múzeám, ale stále je to skôr koníček a stále denne jazdím električkou.

Je ťažké vyrobiť sponu na kravatu?

Je to veľmi detailná a drobná práca. Musí to robiť niekto naozaj skúsený, aby sa čo najviac znížil počet chýb. Tu sú dopravné prostriedky ešte ťažšie ako pri iných sponách – chcem, aby boli čo najvernejšie a najpodrobnejšie. Čím viac detailov, tým viac musíte očakávať, že sa niečo pokazí.

Ako sa vlastne vyrába?

Všetko sa začína výberom správnej fotografie. Vždy je potrebné vybrať si takú, ktorý vám umožní čo najlepšie prekresliť vozidlo. Dôležité je tiež zvoliť správny uhol, aby vozidlo na malom doplnu ku kravate vyzeralo čo najlepšie. Potom nasleduje prekreslenie vozidla do kriviek – aj tu musíte myslieť na to, že výsledok bude veľmi malý a musíte premyslieť, čo na ňom bude vyzerať dobre a čo by už mohlo pôsobiť rušivo. Kvalitné prekreslenie autobusu trvá približne 8 hodín, ale zložitejšie vozidlá, ako sú parné lokomotívy, možno 20 hodín. Ale stojí to za to. Ľuďom sa grafika páči, a tak som ju postupne začal umiestňovať na hrnčeky, tričká a iné veci. Navyše ma na tom všetkom najviac baví kreslenie.

Keď je grafika hotová, spona sa začne vyrábať. Najprv sa musí vyrobiť pečiatka, ktorá z oceľového plechu vyrazí základný tvar. Potom nasleduje konečná úprava a farbenie farebných plôch vozidla. Ide o takú detailnú prácu, že na nalievanie farby aj do tých najmenších priestorov sa používa bežná injekčná striekačka. Po namaľovaní sa na vozidlo pridá držiak (viazankova spona alebo možno pripináčik) a je hotovo.

Začiatky sú zvyčajne vždy ťažké – mali ste niekedy pocit, že sa tým „chcete seknúť“?

Vlastne nie. Od začiatku ma to veľmi bavilo a vždy som to bral ako také zaujímavé hobby popri mojej hlavnej práci – šoférovaní električky. Áno, niekedy sa niečo nepodarí, ale stále to robím hlavne pre zábavu.

Čo považujete za najväčší úspech vo svojej práci?

Určite, keď prídem niekam do zahraničia a vidím, že miestni pracovníci v doprave si nielen kupujú moje spony do svojich zbierok, ale ich aj hrdo nosia. A to nielen v Českej republike. Pravidelne sa stretávam so svojimi špendlíkmi na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku a Rakúsku.

Máte obľúbený typ spony na kravatu?

Najradšej mám asi parné lokomotívy alebo najstaršie typy električiek. Vždy sa ich snažím urobiť veľmi detailne a stojí ma to veľa nervov pri čakaní na to, ako dobre sa dajú urobiť. A keď sú naozaj dokonale prepracované, rád sa tým pochválim. Inak sa mi, samozrejme, páči električka, ktorou práve jazdím.

Ako si vyberáte témy, ktoré zobrazujete na odznaku? Konkrétnejšie – dokážete vyrobiť sponu podľa želania zákazníka?

Tak raz za rok si vyrobím sponu, ktorú chcem naozaj sám pre seba. Mimochodom, dvakrát to boli slovenské spoje: trolejbus 15Tr z Košíc a EMU 89.0 z Tatier. Boli to klipy, ktoré by nenapadli len tak hocikomu, ale ja som ich jednoducho chcel mať vo svojej zbierke. Inak to bolo od začiatku o tom, čo chceli moji kamaráti z dopravy: vyrobil som električku T3M a hneď mi volali kamaráti z autobusu, že chcú Karosu. Potom sa ozvali chlapci z Varšavy a povedali, že chcú svoju historickú električku. A takto to pokračuje už 6 rokov, čo robím klipy. Vždy musím zvážiť, či sa mi oplatí vyrábať dané vozidlo – ideálne je vyrobiť aspoň 100 klipov a niekedy sa ich jednoducho nedá predať toľko, ale zvyčajne to robím na žiadosť iných.

Aký je najťažší krok pri výrobe spony?

Pre mňa je tým rozhodovanie, ako by mala vyzerať spona. Uvedomenie si, že to, čo vyzerá dobre na veľkej obrazovke počítača, nemusí vyzerať dobre na spone s rozmermi 4×2 centimetre. To je vždy najťažšie rozhodnutie. A čo je najdôležitejšie, nikdy nemôžete vidieť presný výsledok vopred. Môžete si to len skúsiť predstaviť a dúfať, že to nakoniec naozaj vyjde.

Plány do budúcnosti?

Mojím snom je určite vyrobiť čo najviac sponiek s vozidlami ČKD. Električky a lokomotívy. To je vlastne dôvod, prečo som kedysi začal s klipmi. V Nemecku a Rakúsku som kupoval miestne klipy, ale naše autá sa takmer nikde nenachádzali. Našťastie sa to pomaly mení.

Budeme držať palce a ďakujeme za odpovede a skvelé fotografie

Od grafického návrhu po finálnu sponu

Foto: Štěpán Pavlíček – Dopravní spony

Fotogaléria

Zdieľať tento článok

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pin It on Pinterest