História verejnej dopravy je doslova popretkávaná zaujímavosťami, ktoré sa stratili v toku času. Poschodový trolejbusový náves z NDR označovaný ako ES6 k nim určite patrí. Zoznámime vás s ním.
V štádiu návrhu bol vytvorený už v roku 1953, teda celých sedem rokov pred stavbou Berlínskeho múru, no reálne sa ho podarilo skonštruovať a skúšobne prevádzkovať až v roku 1955. Mal dve podlažia, vyzeral naozaj mohutne a skúšky prebiehali vo východnom Berlíne. Postavili ho firmy LOWA Werdau (ktorá v tej dobe zaisťovala produkciu trolejbusov pre východonemecké prevádzky) a LEW Hennigsdorf (mala na starosti elektrotechnicú časť). V BVG-Ost dostal poradové čísla 2001 (ťahač) a 201 (osobný náves).
Kapacita – viac ako sto cestujúcich
Dvojposchodový trolejbus poskytoval 42 sedadiel a 3 miesta na státie v hornom podlaží. 20 sedadiel a 39 miest na státie v dolnom podlaží v dĺžke takmer 15 metrov.
„Tykadlá“ zberača pripevnené kťahaču sa mohli dvíhať a odpájať pomocou stlačeného vzduchu. Trolejbusový motor bol vybavený pomocným pohonom, ktorý mu umožňoval prechádzať vlastnou silou na krátke vzdialenosti nezávisle od trolejového vedenia. Na tento účel bola vyrobená naftovo-elektrická pomocná jednotka (napätie na výstupe sa pohybovalo okolo 130 voltov), ktorá napájala hlavný hnací motor trolejbusu. S týmto 130 v napätím bolo možné pomalé manévrovanie. Trolejbus ES6 mal ventilátorový systém, ktorým sa v lete privádzal čerstvý vzduch do prívesu cez aerodynamický tunel. V zime bol nasávaný vzduch ohrievaný elektrickým výmenníkom tepla.
Sprievodca v prívese a vodič v ťahači sa prostredníctvom interkomu mohli navzájom rozprávať. Vodič tiež používal toto zariadenie na ozvučenie druhého poschodia.
Testovanie
V skúšobnej prevádzke sa netradičný trolejbus objavil najprv od apríla 1955 v Zwickau, avšak naozaj len v rámci testovania a bez ľudí v návese. Následne bol odovzdaný do východného Berlína, pre ktorý bol pôvodne určený. Tam začal slúžiť od októbra 1955. V prevádzke sa objavoval vozidlo výhradne na linke 40, pričom jeho obsluha bola zabezpečovaná špeciálne preškoleným personálom. Celkovo mohol náves pojať až 104 pasažierov. Samotný ťahač vychádzal z typu DoS6, čo bol vtedajší typ ťahača určený aj pre spomínanú malosériovú výrobu dieselových súprav ťahačov s osobnými návesmi. Trolejbusová obdoba bola označená ako typ ES6, no kabína vozidla bola značne upravená, a to za použitia častí používaných vtedy u konvenčných trolejbusov typu LOWA W602. Na kabíne ťahača sa nachádzali tiež zberače. K nim bol trochu komplikovaný prístup, a tak boli vybavené spomínaným špeciálnym pneumatickým zariadením pre možnosť stiahnutia zberačov, alebo naopak k ich umiestnenia na trolej.
Koniec smelých plánov
V tom čase nebolo žiadnych pochýb, že trolejbusový ťahač s návesom ES6 bol vrcholom výroby východonemeckých trolejbusov. Čoskoro po dokončení prototypu sa však ukázalo, že netradičné vozidlo sa do výroby nedostane. Darmo si jeho konštruktéri robili nádeje a prakticky „za pochodu“ ho vylepšovali.
Výroba trolejbusov pre NDR totiž bola od roku 1957 v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) zverená Československu, ktoré potom vo veľkom dodávalo typy trolejbusov Škoda 8 Tr a 9 Tr.
Trolejbusový ťahač s návesom slúžil v prevádzke v Berlíne do roku 1966. Zadná časť, čiže náves, bol následne zlikvidovaný, predná hnacia časť ale poslúžila ešte po prestavbe na služobné vozidlo pre odťah vozidiel s poruchou z trate. Tomuto účelu slúžil ťahač v rokoch 1966-71, následne bol zošrotovaný.
Takto si plánované hospodárstvo vyžiadalo svoju ďalšiu daň.
