Počas cesty autobusom sa stretávame s rôznymi profilmi ľudí, s rôznymi pohľadmi a názormi na svet. Pre niekoho je cestovanie autobusom príjemné a počúvanie zvuku idúceho motora, alebo čítanie či sledovanie vodiča je pre nich ukľudňujúcim faktorom. Iní by zasa boli radi, keby už konečne dorazili do cieľa svojej cesty. V týchto chvíľach si však ani neuvedomujeme, že takéto pocity, či už pozitívne, alebo negatívne sú krátkodobé, najmä v porovnaní s niektorými extrémne dlhými autobusovými linkami. Práve tým sa dnes budeme venovať.
Na definovanie pojmu „najdlhšia autobusová línka“ je potrebné určiť, čo berieme do úvahy. Na začiatok budú z tejto analýzy vylúčené zájazdové a nepravidelné linky. Zostávajúce rozdelíme na tri segmenty :
mestská a prímestská doprava – autobusy spájajú časti mesta alebo priľahlé obce a osady s mestom,
medzimestské – ktoré pôsobia v rámci jedného štátu
medzinárodné – ktoré spájajú dva susedné, alebo viaceré štáty.
So zameraním na Európu sa tiež pozrieme na rekordné autobusové linky.
Do roku 2016 bola najdlhšou mestskou autobusovou linkou v Európe linka 360 v anglickom Coventry, severozápadne od Londýna. Symbolicky pomenovaná trasa (pretože je kruhová) viedla mestom takmer dve hodiny, jeden spoj = päťdesiat kilometrov a autobusy tejto linky jazdili každý deň v intervale pol hodiny. Linka, ktorá fungovala o niečo menej ako tri roky, nespĺňala potreby cestujúcich, takže jej zrušením vznikli až tri nové autobusové linky. Od zrušenia tejto linky sa žiadne mesto neodhodlalo prekonať rekord, takže hľadanie novej najdlhšej autobusovej linky je ako hľadať ihlu v kope sena.
Táto linka sa však ani zďaleka nemohla priblížiť k trolejbusovej linke 52, premávajúcej na Kryme. Trasa spájajúca Simferopoľ a Jaltu na pobreží Čierneho mora je dlhá viac ako osemdesiat kilometrov a trvá dve a pol hodiny . Cestujúci zaplatia 182 rubľov alebo dve a pol eura za niekoľko hodinovú „radosť z jazdy“ vozidlom mestskej dopravy. Trasa je náročná, preto niet divu, že na nej jazdia trolejbusy. Vďaka elektrickému pohonu sú schopné oveľa ľahšie prekonať 750 metrové stúpanie nad morom na páse pohoria Angarsk, odkiaľ zostupujú do mesta Alušta pri Čiernom mori. V nasledujúcu hodinu idú trolejbusy pozdĺž pobrežia a spájajú okolité dediny s Jaltou. Na trati bývali rôzne generácie značky Škoda a dnes flotilu väčšinou tvoria nízkopodlažné trolejbusy Bogdan vyrobené na Ukrajine.
Pokiaľ ide o diaľkové trate, je logické, že Rusko je pre takéto experimenty akýmsi „hotspotom“. Jedným z nich je pravidelná autobusová linka spájajúca Baltské more a Kaspické more, ktorá je navyše vedená ako medzimestská . Autobusový dopravca Šikmalov jazdí päťkrát týždenne na trase z Petrohradu do Derbentu, mesta, ktoré je len päťdesiat kilometrov od hranice s Azerbajdžanom. Cesta s dĺžkou 2700 km. Slúži hlavne na prepravu cestujúcich z Moskvy a Volgogradu a trvá 42 hodín. Jednosmerný lístok na túto linku stojí 4 600 rubľov, teda o niečo viac ako šesťdesiat eur. Napriek tomu, že autobus premáva z Európy do Ázie, je väčšinu svojej cesty na európskej pôde.
Medzinárodná autobusová doprava bola v posledných dvoch desaťročiach razantne okresaná. Zníženie potreby týchto liniek bolo spôsobené predovšetkým vývojom low-cost leteckých spoločností (napríklad Wizz Air a Ryanair). Väčšina ľudí bola ochotná zaplatiť vyššiu sumu a vymenila niekoľkodňovú jazdu v autobuse za pár hodín v lietadle.Pre autobusových dopravcov však nie je všetko také čierne. V čase najväčšej potreby tejto prepravy, najmä počas sviatkov a letných prázdnin, nemôžu letecké spoločnosti ponúknuť dostatočnú kapacitu, takže si cestujúci vyberú autobus. Medzi nimi sú aj tí, ktorí sa boja lietania, ako aj tí, ktorí prepravujú veľké množstvo batožiny, za ktorú by v lietadle draho platili.
Európsky medzinárodný šampión je linka spájajúca hlavné mesto Bulharska – Sofiu so španielskym mestom Valladolid, ktoré je vzdialené dvesto kilometrov od Madridu. Cesta trvá dovtedy, kým za 49 hodín neprejde autobus hranicami rôznych štátov šesťkrát . Cestou vodič zastaví v Záhrebe, Ľubľane, Nice, Marseille, Barcelone a Madride. Táto linka premáva štyrikrát týždenne a cena jednosmerného lístka sa začína na 215 leva, čo je približne 110 eur. Pre porovnanie, cena jednosmernej letenky síce začína od 80 leva, ale v sezóne stojí viac ako 400 leva, takmer dvakrát tak drahšie ako autobus.
Za zmienku tiež stojí linka s odchodom zo Srbska, ktorá s dĺžkou 2 400 km spája Bujanovac na samom juhu Srbska so švédskym Göteborgom . Cesta touto trasou z jedného konca na druhý trvá asi štyridsať hodín bez akýchkoľvek zdržaní na hraniciach. Jednosmerný lístok stojí 130 eur.
Aj to je však zanedbateľné v porovnaní s najdlhšou autobusovou linkou na svete. Hoci medzi rokmi 1969 a 1976 existovala v západnej Indii autobusová linka z Londýna do Kalkaty, jej viactýždňová cesta bola skôr výlet ako skutočná autobusová linka. Preto rekordná autobusová linka jazdila inde.
Najdlhšia autobusová linka, ktorá bola zrušená v roku 2018, spájala Rio de Janeiro a Limu, hlavné mesto Peru. Linka s názvom „Transoceanic“ spájala pobrežie Atlantického oceánu a Tichého oceánu a prechádzala cez Andy, najväčší horský masív v Južnej Amerike. Pri dvoch odchodoch týždenne autobus prešiel viac ako šesť tisíc kilometrov jedným smerom a samotná cesta trvala celých päť dní s priemernou rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu. Aj keď najkratšia trasa medzi týmito mestami je takmer o tisíc a pol kilometra kratšia, dvojposchodové autobusy Express International Ormeño šli okľukou po hranici s Bolíviou a vyšplhali sa do výšky až 4 700 metrov.
Ešte sa vám zdá vaša jazda autobusom dlhá?
Zdroj: Autobusi.net
