V Československu sa náves Karosa s typovým označením NO 80 vyrobil koncom roka 1960 ako prototyp. Ako ťahač sa mohlo použiť nákladné auto Škoda 706 RTTN či Tatra 137. Výhodou osobného návesu bola možnosť ho kedykoľvek odpojiť a nahradiť návesom nákladným (napríklad na dovoz zamestnancov na stavbu a potom tým istým nákladným autom na dovoz materiálu na stavenisko). Výhľadovo sa uvažovalo aj o vojenskom variante. Lenže už v čase stavby prototypu vyvíjala Karosa novú autobusovú rad Š , takže z unifikovanej rady sa masovej výroby dočkal len autobus RTO.
Náš aktívny fanúšik Vlastimil Tělupil sa opäť ponoril do histórie a my vám dnes môžeme priniesť súhrn jeho rešerší.
Smelé plány
Pripravovaný jednotný typový rad nových autobusov Škoda 706 RTO mal mať päť typov:
1) osobný príves Karosa 50;
2) osobný náves NO 80;
3) stredný autobus SB 9;
4) autobus Škoda 706 RTO v prevedení CAR (linkový), MTZ (mestský tuzemsko), MEX (mestský exportný) a LUX (diaľkový).
Posledným typom bol kĺbový autobus Škoda 706 RTO-K.
Dá sa napísať, že to bolo myslené dobre, ale dopadlo to inak. Osobné prívesy sa nevyrábali, ale dovážali sa z Poľska s označením Jelcz 1 PO. Osobný náves NO 80 bol vyrobený jeden prototyp a ďalej sa nevyrábal. Ďalej boli vyrobené štyri prototypy stredných autobusov SB. Naopak, autobusy Škoda 706 RTO sa vyrábali v štyroch prevedeniach a výrazne sa v dobrom zapísali do histórie našej verejnej osobnej dopravy. Kĺbový autobus Škoda 706 RTO-K bol vyrobený jeden prototyp ak sériovej výrobe nedošlo. Chcel by som sa ale zastaviť pri osobnom návese NO 80.
Praktická využiteľnosť NO 80
Plánovalo sa, že ráno dovezie tento osobný náves s ťahačom pracujúcich do závodu, ťahač prepriahne nákladný náves, s ktorým bude voziť materiál, a na konci pracovnej doby zapriahne opäť osobný náves a odvezie pracujúcich domov . Týmto by odpadli prestoje pri autobuse, ktorý by ráno doviezol pracujúcich do závodov a tam by čakal na koniec pracovného času, kedy ich zase odvezie domov.
V januári 1961 bol tento náves, vyrobený v Karose Vysoké Mýto, predstavený odbornej verejnosti. Písal o ňom dokonca aj Svet motorov v čísle 4/1961, kde bol predstavený a popísaný aj s prototypom kĺbového autobusu Škoda 706 RTO-K. Označenie tohto návesu NO 80 znamenalo „náves osobný“ a číslo 80 bola jeho celková obsaditeľnosť.
Skúšobná prevádzka
Ešte asi v roku 1961, tento údaj nemám zatiaľ hodnoverne doložený, bol nasadený do skúšobných jázd takmer vo všetkých závodoch ČSAD. Objavil sa napríklad v ČSAD Praha-Florenc, jazdil aj v ČSAD Tábor. V dopravnom závode 605 bývalého ČSAD Gottwaldov, teraz Zlín, bol skúšaný na linke Gottwaldov (Zlín) – Brno, ktorá viedla členitým terénom cez Buchlovské kopce.
V ČSAD Brno jazdil asi v spolupráci závodov ČSAD Brno 621 (odtiaľ bol ťahač) a závod 622 (osobná doprava). Jazdil na linke Brno-Žďár nad Sázavou-Praha po takzvanej starej ceste, pretože diaľnica vtedy ešte neexistovala. Niekoľkokrát išiel aj na linke Brno-České Budejovice. Zachádzal tiež niekedy na linke Brno-Kuřim-závod TOS. Vo väčšine jazdil tento náves v súprave s ťahačom Škoda 706 RTTN. V Brne jazdil aj s ťahačom Tatra 138 4×4 TN.
Smer Slovensko
S týmto návesom jazdili dvaja vodiči, jeden jazdil v návese ako sprievodca, druhý riadil ťahač a na obed sa obaja vymenili. Po skúšobných jazdách bol tento náves v roku 1962 trvalo zaradený do ČSAD Bratislava, dopravný závod Galanta vozovňa Šaľa, kde bol po odbehnutí ranných spojov ťahač Škoda 706 RTTN využívaný v nákladnej doprave. Táto súprava bola v prevádzke 17 rokov, kedy bol tento náves vyradený a potom slúžil ako krmelec.
Pátranie začína
Dlho som pátral po osude tohto osobného prívesu, ktorý bol svojím spôsobom jedinečným unikátom. Hoci sa hovorilo, že boli vyrobené dva takéto prívesy, jeden z nich nikdy neopustil továreň. Odkedy som túto informáciu počul, ako sa ukázalo, správne som jej neveril, pretože, ako sa ukázalo, bola to, ľudovo povedané, blbosť. Druhý náves sa nikdy nevyrobil a ani sa o ňom neuvažovalo.
Získal som však informáciu, že okolo roku 1967 jazdila na trati Tišnov – Brno Tatra 138 TN 4×4 s osobným prívesom. Túto informáciu som bral s rezervou, ale hovoril som si, čo ak… Postupne som zistil, že tento náves, do ktorého sa nastupovalo zadnými dverami, jazdil v Šali, teda nemohlo ísť o náves NO 80. ČSAD Tišnov dostalo nový autobus Škoda 706 RTO Car, ktorý bol zaradený na túto linku a Tatra 138 TN dostala nákladný náves a jazdila na rozvoz piva.
Záchrana
Pokračoval som v pátraní po osude tohto prívesu, až kým, ako to už v živote býva, nerozhodla náhoda. Už dávno som mal veľmi vzácnu návštevu. Zastavil sa u mňa dnes už bohužiaľ zosnulý pán Kocián, znalec histórie Karosy Vysoké Mýto, a pán Laba, ktorý bol vtedy vedúcim predaja autobusov v Karose Vysoké Mýto. Bola to príjemná a pre mňa aj veľmi poučná návšteva. Počas nej mi pán Kocián odovzdal kópiu listu od pána Jara Matúška z Bratislavy, ktorý tento náves objavil pri obci Nebojsa, kde slúžil ako kŕmidlo pre zvieratá a dá sa povedať, že „za päť minút dvanásť“ ho zachránil pred spálením v šrote.
Náves zobral do Bratislavy, pretože mal dobrý rám a chcel ho zrenovovať. Keď zistil, že renovácia tohto prívesu by bola nad jeho sily, dal ho k dispozícii priaznivcom veteránov, ktorí ho v Nymburku zrenovovali a dnes je ozdobou rôznych veteránskych podujatí. Podľa môjho názoru je škoda, že nedošlo k sériovej výrobe týchto prívesov, pretože si myslím, že jeden ťahač, ktorý slúžil na prepravu robotníkov na pracovisko a tiež na prepravu nákladu, má aj dnes čo ponúknuť.
Autor: Vlastimil Tělupil
