Autobusová história nám opäť „prihrala“ skvelú tému na spracovanie. Ocitneme sa v Pobaltí v krajine, ktorá sa v časoch ZSSR nazývala Litovská sovietska socialistická republika.
Krátka história predvojnovej výroby autobusov v Litve
Prvé autobusové karosérie na podvozkoch amerických značiek – Ford, Chevrolet, Autocar atď. – sa montovali v Kaunase, bývalom hlavnom meste Litovskej republiky, už v 30. rokoch 20. storočia. Zo začiatku boli malé a primitívne, ale postupne sa stávali na svoju dobu čoraz modernejšími a pohodlnejšími. Koncom toho istého desaťročia sa začali vyrábať autobusy typu kombi na báze nemeckého podvozku Mercedes-Benz s dieselovým motorom. Práce sa vykonávali najmä v dvoch podnikoch, ktoré sa neskôr stali základom pre Kaunaské autobusové závody: v dielňach akciovej spoločnosti „Litovci Ameriky“ (Акционерного общества литовцев Америки) na ulici Kestuče a v dielňach Autobusového parku v kaunaskej štvrti Šanci.
Po vojne…
Na konci druhej svetovej vojny už v Litve prakticky neexistovali žiadne autobusy. Na prepravu cestujúcich sa používali prerobené nákladné autá (tzv. „barbuchajky“) a opravené autobusy Wehrmachtu, ktoré opustili ustupujúce vojská. Okrem toho sa uskutočnili „expedície“ do okupovaného Východného Pruska, kde sa našlo a opravilo ešte niekoľko nemeckých autobusov.
Po niekoľkých rokoch sa objavila možnosť dodávok nových sovietskych podvozkov a znárodnené dielne na ulici Kestuče, nazývané Kauno autoremonto gamykla, skrátene KAG, začali opäť vyrábať autobusy. Autobusy vyrábané v prvých povojnových rokoch mali index „L-1“. Išlo o miestnu modifikáciu leningradského modelu autobusu s rovnakým názvom.
Postupne sa výroba presunula z centra mesta do novej dielne v blízkosti autobusového depa v Šancoch.
Autobusy KAG
V polovici 50. rokov vznikol model autobusu KAG-3. Na predĺžený predný a zadný podvozok nákladného vozidla GAZ-51 bol nainštalovaný rám z jaseňa a buka, zvonka pokrytý plechom a zvnútra viacvrstvovou tmavohnedou leteckou preglejkou. V kabíne bolo 23 sedadiel a miesto pre 7 stojacich cestujúcich.
Okrem základného variantu bolo vyvinutých niekoľko ďalších modifikácií: nákladné vozidlo KAG-31, „chlebové“ vozidlo KAG-32, vozidlo technickej pomoci KAG-33, vozidlo pre pyrotechnickú službu KAG-34, úžitkové vozidlo KAG-317.
A odpoveď na otázku v čom predčila drevená rámová konštrukcia kovovú? Drevená rámová konštrukcia zabezpečovala dodávky autobusov do zakaukazských republík – tento rám bol pri použití na nerovných cestách odolnejší ako kovové prefabrikované alebo nitované rámy.
V roku 1957 začala skupina konštruktérov navrhovať autobus s celokovovou karosériou na podvozku KAG-51. O dva roky neskôr bol takýto autobus, ktorý dostal index KAG-4, predstavený na tradičnej poľnohospodárskej výstave v Kaunase. Boli vyrobené dva exempláre modelu osobného autobusu a jeden nákladný autobus KAG-41. Prvý autobus bol odovzdaný do skúšobnej prevádzky autobusového parku v Kaunase, ďalšie dve vozidlá boli odoslané do Moskvy a niekoľko rokov boli vystavené vo VDNKh pri pavilóne Litovskej SSR.
Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa závod presťahoval do nových budov v kaunaskej štvrti Aleksotas a v starých priestoroch bol umiestnený kaunaský autobusový park. Po niekoľkých vážnych nehodách autobusov KAG, pri ktorých sa zranilo mnoho ľudí, bola ich výroba obmedzená, ich prevádzka na mestských a regionálnych osobných linkách bola zastavená, ale autobusy sa naďalej používali na úradnú dopravu. Niektoré autobusy boli prerobené na špeciálne dodávky (viď obrázok).
Modely KAG:
KAG-1 – 19-miestny autobus, navrhnutý na základe GAZ-51.
KAG-3 – 23 (+7 stojacich) miestny autobus, navrhnutý na základe GAZ-51.
KAG-31 – nákladná dodávka na báze KAG-3.
KAG-32 – dodávka na prepravu chleba na báze KAG-3.
KAG-34 – vozidlo na zneškodňovanie bômb na báze KAG-3.
KAG-317 – úžitkové vozidlo na báze KAG-3.
KAG-4 – 24-miestny experimentálny prímestský autobus, vyrobený v roku 1959 v počte 2 kusov.
KAG-41 – nákladné vozidlo na báze KAG-4, vyrobené v roku 1959 v jednom exemplári.
