V dnešnej dobe lacných osobných automobilov a hustej siete zastávok mestskej dopravy nie je cestovanie do práce ani za zábavou žiadny problém. V skorších rokoch však museli ľudia aj podniky čeliť problémom, ako efektívne prepraviť ľudí do práce a zároveň čo najmenej mrhať financiami. Odpoveďou potom mohli byť autobusové návesy.
S vývojom jedného sme mali skúsenosti aj v Československu, konkrétne to bol projekt projekt Karosa NO 80. Prototyp autobusového návesu postaveného na konštrukcii autobusu Škoda 706 RTO bol zhotovený ku koncu roka 1960, nasledujúci rok bol predstavený odbornej verejnosti a následne nasadený do skúšobnej prevádzky.
História autobusových návesov je však oveľa staršia. Poďme ju spoločne prebádať.
Prvýkrát sa myšlienka autobusu s návesom realizovala v Amsterdame začiatkom 20. rokov 20. storočia, hoci jeho predchodcom bola drážďanská Haide-Bahn z roku 1911. Potreba neobvyklej dopravy vznikla medzi Holanďanmi z dôvodu mestskej architektúry: keďže mnohé mosty v Amsterdame boli krátke a poloblúkové, autobusy, by mali pridlhú karosériu, by sa pri prechode cez most mohli jednoducho „posadiť na brucho“.
Prvé tri „amsterdamské“ prototypy boli pripravené v roku 1924. Konštrukcia sa však ukázala ako nespoľahlivá a nie dostatočne „flexibilná“ na vyriešenie uvedených problémov, preto konštruktéri odmietli ďalšiu prácu na autobusoch s návesom. Prototypy boli v roku 1927 prerobené na konvenčné štvorkolesové autobusy.
Priekopníkom takejto dopravy sa nakoniec stala Austrália. Aj napriek tomu, že v Austrálii neexistovali žiadne problémy s mostovými oblúkmi, takéto vozidlá sa tam objavili v roku 1939 a dokonca sa u cestujúcich začali tešiť obrovskej obľube. Sedeli v tichej kabíne, v ktorej nebol počuť zvuk motora, v návese bolo o niečo viac sedadiel, ako v obyčajnom autobuse. Navyše, popularita takýchto autobusov bola tak vysoká, že sa v mestách u protinožcov používali až do začiatku 21. storočia! Podľa dostupných informácií miestne spoločnosti postavili 123 prívesov pre cestujúcich, no počet dovezených vozidiel bol niekoľkokrát vyšší.
Približne v rovnakom čase sa táto myšlienka zakorenila v USA, ktoré sa stávajú hlavnými vývozcami autobusových návesov. Americkú víziu takejto dopravy si pripomenieme fotografiou z Austrálie, kde je v expozícii Sydney Bus Museum americký náves z roku 1947 pripojený k ťahaču White M3A1 z roku 1943 v zrenovovanom stave.
V Perthe (západná Austrália) sa návesy používali v spoločnostiach so špeciálnymi službami. Napríklad v roku 1952 kúpili západné austrálske železnice niekoľko prívesov, ktoré postavila spoločnosť Scarborough Bus Services.
Európa si však počas druhej svetovej vojny uvedomila všetky kúzla autobusových návesov: boli lacné a ľahko sa vyrábali, mohli pojať toľko ľudí ako dvojposchodové autobusy (na jednopodlažných návesoch) a mohli sa ľahko konvertovať pre rôzne potreby. Počítalo sa tak so záujmom najmä zo strany podnikov, ktoré by pomocou návesu zvážali zamestnanca na vzdialenejšie miesta a potom by za ťahač pripojili napríklad náves s materiálom. Do úvahy však bola brána aj možnosť nasadenia u armády.
Z rovnakých dôvodov sa návesy rozšírili v Indii. A v Bombaji nájdete aj dnes dvojpodlažné návesy.
Už v polovici 40. rokov však popularita návesov v Európe začala klesať. Kvôli mnohým dôvodom: po prvé, návesy sa ukázali ako nepohodlné, najmä na zlých cestách. Po druhé, kvôli dĺžke takéhoto vozidla bolo ťažké ich používať na úzkych uliciach s 90-stupňovými zákrutami. Po tretie, také autobusy vždy vyžadovali dvoch členov posádky – vodiča (v kabíne) a sprievodcu + mechanika (v návese). A po štvrté: vždy hrozilo nebezpečenstvo vypadnutia návesu zo sedadla ťahača (čo sa aj niekoľkokrát stalo. A nielen v Európe. Z toho istého dôvodu boli návesy v mnohých štátoch Ameriky zakázané.
Výsledkom bolo, že do konca 40. rokov 20. storočia sa bežní cestujúci v západnej Európe s takýmito vozidlami prakticky nestretli – prevádzkovali ich iba prehliadkové, opravárenské a dopravné spoločnosti. Napríklad v roku 1948 si London Transport Service objednal 10 návesov v zelenej farbe, z ktorých jeden je v múzeu autobusov Cobham vystavený od roku 1972.
Ale nielen Briti sympatizovali s autobusmi s návesmi. V 50-tych rokoch 20. storočia podpísali zamestnanci železníc v Holandsku veľkú objednávku na 250 takýchto autobusov! Každý náves pojal 80 cestujúcich (52 sedadiel a 28 stojacich) a podvozok a karosériu vyrobila spoločnosť DAF. Ako ťahače sa používali skrátené Crossley DD42 – práve tie, na základe ktorých boli postavené poschodové autobusy.
V Sovietskom zväze zakotvili prípojné autobusy vo forme letiskových automobilov na prepravu cestujúcich a batožiny na letovú rampu, alebo vo forme vozidiel na prepravu pracovníkov do ich domovov. V roku 1959 cestovalo po Moskve 7 dvojposchodových prívesných autobusov, ktoré boli na vyhliadkových trasách spárované s ťahačmi DS-6. Nikita Sergejevič Chruščov osobne obhajoval tento projekt. Plán však nebol úspešný a autá rýchlo zmizli z ulíc hlavného mesta ZSSR.
V Československu sa autobusový náves NO 80 osvedčil presne tak, ako bolo pôvodne zamýšľané. Bol totiž nasadený v okolí mesta Šaľa, kde vznikli chemické závody na výrobu hnojív. Dlhých 17 rokov tak ťahač 706 RTTN najskôr zvážal zamestnancov v návese NO 80 a potom bol využívaný v klasickej nákladnej preprave.
V modernom svete však už nie je takmer žiadne miesto, kde by ste našli autobusy s návesom. Až do konca 80. rokov jazdil návesový autobus postavený v Mexiku z Los Angeles do Orange County, približne v tom istom období, ako sa jeho „bratia“ nachádzali v Južnej Afrike (v miestach kde neboli cesty vysokej kvality). Teraz však v Južnej Afrike takéto autá neexistujú.
Po páde ZSSR zaplavili Kubu návesy, kde sa nazývali „ťavami“ („camellos“) – kvôli charakteristickému dvojitému profilu. Na ostrove Slobody sa však nachádzajú čoraz menej: zastarané dunivé návesy vytlačujú lacné, ale oveľa pohodlnejšie autobusy z Číny.
Zdá sa, že toto je koniec príbehu … V našom archíve však zbierame stovky málo známych fotografii autobusových návesov z celého sveta a už čoskoro ich začneme zverejňovať na facebookovom profile našej spoločnosti.
Foto: saroavto2.blogspot.com
