V 60. rokoch minulého storočia premával autobus na linke Londýn – Kalkata. Toto bola jeho trasa: Spojené kráľovstvo – Belgicko – Nemecko – Rakúsko – Juhoslávia – Bulharsko – Turecko – Irán – Afganistan – Pakistan – India.
Aj keď to dnes znie neuveriteľne, takáto linka naozaj existovala. Zabezpečovala ju spoločnosť “Albert Tours” , alebo v skratke ALBERT.
Počas hľadania faktov o tejto linke sme narazili na množstvo nezrovnalostí a protichodných informácií. A tak by sa po správnosti malo v tomto článku častokrát vyskytovať slovíčko „údajne“. Snažili sme sa však pospájať čo najucelenejší sled informácií. Ak má ktokoľvek z vás k dispozícií iné fakty, alebo viac info, pokojne nám napíšte buď do komentárov k tomuto článku, alebo na náš facebook, kde sme článok zverejnili. Vopred ďakujeme.
Prvý bol ALBERT
40 ročný Oswald Joseph Garrow–Fisher bol prvým majiteľom poschodového autobusu, ktorý premával medzi Londýnom a Kalkatou a zároveň bol aj jeho vodičom. Linka do Indie premávala už v roku 1957! Na svoju dobu to bol autobus až neuveriteľne luxusný.
Spodná paluba mala čitáreň a jedáleň a horná paluba mala predný pozorovací salónik. Tiež tam bola plne vybavená kuchyňa so všetkým komfortom. Počas dňa sa cez repro sústavu púšťali rozhlasové a hudobné nahrávky. O ohrev sa postarala sada radiátorov s ventilátormi, umiestnená pod nohami cestujúcich a naopak cez deň počas horúčav dômyselné vetranie. Okrem toho poskytoval autobus lehátka na spánok a cestujúci mali k dispozícii bohatý výber jedál.
Cestovali touto linkou aj Slováci?
Podľa dostupných údajov a mapy trasovania tejto linky je celkom možné, že autobusom cestovali aj Slováci a to nielen v smere do Indie. Povestná železná opona sa pre Čechov a Slovákov zatiahla až po roku 1968. Keďže v Rakúsku stála táto linka v Salzburgu a potom len pár km od Bratislavy – vo Viedni, kde bola dokonca prestávka na nákupy, pokojne sa to mohlo stať. Hlavne, ak ste si mohli kúpiť lístok napríklad do bulharskej Sofie či tureckého Istanbulu. Podľa dostupných informácií najviac cestujúcich nastupovalo do autobusu v Londýne, potom v Mníchove a práve v spomínanej Viedni.
Reálna je tiež možnosť cestovania počas spiatočnej jazdy z Viedne priamo do Londýna či trebárs Frankfurtu nad Mohanom. Nič nie je nemožné.
Z Austrálie do Londýna!
Koncom 60. rokov dostal vtedy už dosluhujúci autobus „Albert“ mladšieho bračeka. Priam neuveriteľne znejú informácie o histórii tohto vozidla. Podľa správ denníka Central Western Daily britský cestovateľ Andy Stewart v roku 1968 zakúpil luxusný autobus na cestu z Austrálie do Londýna cez Indiu. Autobus dal upraviť tak, aby mohol premávať na extrémne dlhej trase.
8. októbra 1968 vyrazil od Martin Place v Sydney s 13 spolucestujúcimi na šialene dlhú cestu! Do Londýna dorazili po 132 dňoch, 17. februára 1969.
Zúčastnení sa zhodli na tom, že to bola vskutku dobrodružná cesta. Autobus sa neskôr vydal na spiatočnú cestu z Anglicka do Sydney cez Belgicko, Západné Nemecko, Rakúsko, Juhosláviu, Bulharsko, Turecko, Irán, Afganistan, západný Pakistan, Indiu, Barmu, Thajsko, Malajziu a Singapur. Andy Stewart si uvedomoval, že s touto linkou dieru do sveta neurobí, hlavne kvôli času jazdy, ktorý zabral aj s prestávkami viac ako tretinu kalendárneho roka. Napriek tomu podľa dostupných údajov prešiel autobus túto cestu ešte trikrát. Prečo nie je teda linka Sydney – Londýn považovaná za najdlhšiu na svete?
Jednoducho preto, že z Kalkaty do Singapuru využíval autobus na svoju vlastnú prepravu kombinované spôsoby. Najprv lietadlom do Rangúnu v Barme, potom vlak a trajekty do Malajzie. Zo Singapuru do Sydney sa prepravil na lodi.
„Orient – Expres“ na kolesách
A.Stewart si uvedomil, že ak nechá linku premávať len po Kalkatu, mohol by byť o takýto autobus záujem. Kalkata bola totiž pre Britov historicky významným mestom a v Britskej koloniálnej ríši dôležitejším centrom ako mnohé mestá na pevnine. Navyše skúsenosti spoločnosti Albert Tours hovorili jasnou rečou – linka je zisková. Na tú dobu stál totiž lístok astronomických 145 libier a to si naozaj nemohol dovoliť každý.
Lákadlom pre cestujúcich mal byť tak, ako v prípade poschodového autobusu luxus, ktorý ponúkali jeho útroby. Nikdy však nemohol dosiahnuť úroveň komfortu ako „Albert“ hlavne kvôli chýbajúcemu poschodiu. Aj napriek tomu údajne zvládol prejsť touto trasou 14 krát. Počas toho prešiel 150 krát hranicami bez akejkoľvek kontroly alebo colnej prehliadky. Dokonca ho nazývali „priateľským veľvyslancom“. Každá krajina autobus vítala s rešpektom a radosťou.
Zoznam, zastávok
Londýn (Anglicko)
Dover (Anglicko)
Zeebrugge (Belgicko)
Antverpy (Belgicko)
Frankfurt (Západné Nemecko)
Mníchov (Západné Nemecko)
Salzburg (Rakúsko)
Viedeň (Rakúsko)
Záhreb (Juhoslávia)
Belehrad (Juhoslávia)
Sofia (Bulharsko)
Istanbul (Turecko)
Ankara (Turecko)
Trabzon (Turecko)
Teherán (Irán)
Mašhad (Irán)
Herát (Afganistan)
Kandahár (Afganistan)
Kábul (Afganistan)
Rawalpindi (Západný Pakistan)
Láhaur (Západný Pakistan)
Nové Dillí (India)
Agra (India)
Allahabad (India) )
Banaras (India)
Kalkata (India)
Image tweeted by @RKDasgupta, reddit.com, twitter.com
