Autobus s maďarským motorom, československou prevodovkou a sovietskym dizajnom – taký bol ЗиУ-6-2М

Zaujímavou kapitolou v histórií výroby autobusov v Sovietskom zväze bol autobus ZiU 6-2M / ЗиУ-6-2М, vyrobený paradoxne v závode Urického, ktorý sa špecializoval na trolejbusy.
Písal sa rok 1965. V ZSSR každoročne rástol dopyt po veľkokapacitných autobusoch. Veľké mestá sa čoraz viac rozširovali o nové mestské zóny a navyše vznikali panelákové sídliská u ktorých sa rátalo prakticky len s verejnou dopravou na zabezpečenie pohybu obyvateľstva. Predstavitelia týchto miest bývali na verejných schôdzach permanentne občanmi vyzývaní k riešeniu dopravného problému a tí zasa atakovali ministerstvá ZSSR. Už v prvej polovici 60. rokov sa vedelo, že nie všade bude možné postaviť trolejbusové vedenie a z ekonomického hľadiska ani električkové trasy. Vtedajšie autobusy však na prevoz obyvateľov kapacitne nestačili.
Po zavedení výroby trolejbusov novej generácie práve v Závodoch Urického (ZiU) sa vyrobili modely, ktoré dokázali odviezť naraz 120 cestujúcich. Vtedy skrsla v hlave kompetentných myšlienka zvládnuť výrobu mestských autobusov zjednotených s trolejbusmi bez výrazných dodatočných nákladov na financovanie ich vývoja.

„Medzinárodný“ autobus

Konštruktéri ZiU v meste Engels dostali príkaz ísť práve týmto smerom. A darilo sa im. Ako základ zobrali trolejbus typu ZiU – 5. Keďže v tej dobe Sovietsky Zväz nedisponoval horizontálnym motorom s dostatočným výkonom. Preto sa plánovalo využiť motor Zil-164, umiestnený so sklonom 60° pod podlahou a výkonom do 180 koní. Konštruktéri však proti tomuto riešeniu a tak bolo rozhodnuté, že sa využijú riešenia z iných socialistických krajín.
Najprv bol v roku 1966 postavený prototyp ZiU 6M. Do autobusu bol použitý československý šesťvalec Škoda ML630 a automatická prevodovka Praga – čiže prakticky komponenty identické s prvými autobusmi Karosa ŠM11.
Prototyp sa odskúšal v Petrohrade a Kyjeve (skúšobný cyklus trval osem mesiacov). Počas tejto doby závod stále vyrábal trolejbusy. V návale práce sa na nový autobus akosi zabudlo a po testovacích jazdách dostali konštruktéri zoznam „múch“, ktoré je potrebné vychytať. Opäť však vysvitlo, že bez cudzej pomoci to nepôjde. Voľba padla na Československo a Maďarsko. Keďže vláda nemala nič proti, začalo sa „výberové konanie“. Víťazom v ňom bolo Maďarsko s motorom Rába-MAN D2156 (192 koní), ktorý už Rusi poznali z autobusov Ikarus a tiež so zadnou nápravou Rába. Československo dodalo automatickú prevodovku Praga 2M70.
Teleso autobusu bolo takmer zhodné s trolejbusom ZiU-5 okrem prednej a zadnej masky. Malo dvoje dverí a kapacitu 120 cestujúcich (z toho len 38 miest na sedenie). Motor Rába bol uložený pod podlahou priestoru pre cestujúcich. Autobus mal pneumatický posilňovač riadenia a pneumatický brzdový bubnový systém.

Špecifikácie ZiU 6-2M


Počet miest na sedenie – 38, maximálne – 120; 
pohotovostná hmotnosť – 9380 kg; celková hmotnosť až 17 850 kg,
motor: objem – 10 350 cm3,
výkon – 192 lkoní. z. pri – 2100 ot./min .;
rozmery, mm: dĺžka – 11780,
šírka – 2680,
výška – 3120; 
rozchod kolies, mm: predný – 2006, zadný – 1910; 
šírka dverí, mm: predná – 1050, zadná – 1100; svetlá výška – 180 mm; 
najmenší polomer otáčania – 12,0 m; 
rozmer pneumatík – 320 – 508 mm; 
maximálna rýchlosť – 75 km / h; 
priemerná spotreba paliva – 32 l / 100 km.

Je to dobré, súdruhovia, ale…

V rokoch 1969 až 1970 boli vyrobené celkom tri overovacie autobusy Ziu 6-2M. Skúšobne prešli testami v Saratove a Moskve. Po úspešne zvládnutých skúškach im bola pridelená sériová skupina ZiU-680. Zo spomienok pamätníkov sa dozvedáme, že sa v závode Urického na výrobu autobusov tešili. Konštruktéri boli za svoju prácu odmenení a očakávalo sa, že kredit závodu stúpne po odovzdaní prvých sériovo vyrobených autobusov do prevádzky. Od roku 1970 sa však pripravovali v závode aj na výrobu úplne nového trolejbusového modelu ZiU-9. V zhone sa zabudlo na jednu podstatnú vec, respektíve fakt. Že po spustení výroby trolejbusu na autobus nezostane výrobná linka. Tak sa aj stalo. Výroba autobusu bola pozastavená na dobu neurčitú, čo v ľudskej reči znamenalo navždy. Svetlo nádeje však ešte zasvietilo v roku 1974. Posledným pokusom o výrobu autobusu v trolejbusovom závode sa stal prototyp ZiU-8. Aj ten však zostal len v skúšobnej prevádzke.

Foto: gruzovikpress.ru, pinerest.com, com-drive.com

Fotogaléria

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest