Dnes si nevieme predstaviť, čo by sa stalo, ak by odrazu „došla“ ropa a jej produkty – nafta a benzín. Ono sa to však už stalo. Dnes si zaspomíname na autobusy, ktoré premávali v čase, keď nebolo čo tankovať.
Benzín? Ani kvapka
Prenesieme sa v čase o viac ako 80 rokov späť. Druhá svetová vojna so sebou okrem všetkých otrasných zverstiev priniesla aj celý rad sprievodných dôsledkov, ktoré ovplyvňovali každodenné životy mnohých ľudí. Jedným z týchto javov bol dramatický nedostatok pohonných hmôt, kvôli ktorému sa v mestách ďaleko od vojnovej fronty prechádzalo k náhradným riešeniam. V Československu bolo preto možné zahliadnuť niektoré z dnešného pohľadu raritné vozy s netradičným vybavením. Vrátane autobusov.
Pohonné hmoty boli za druhej svetovej vojny nedostatkovým tovarom. Drvivú väčšinu všetkých zásob spotrebovala armáda, ktorá tieto látky využívala na poháňanie tankov a ďalších vojenských vozidiel. Onedlho po vypuknutí najväčšieho svetového konfliktu v dejinách ľudstva sa táto situácia začala nevyhnutne premietať do života bežných ľudí.
Vizionárske riešenie
Či tomu budete veriť, alebo nie, nedostatok palív na báze ropy nebol pre československú autobusovú dopravu, hlavne čo sa týka Prahy až tak veľmi tragický. Súviselo to s výrobným programom továrne Praga.
V roku 1929 bolo rozhodnuté o zjednodušení výroby automobilov značky Praga. Aby sa mohlo vyrábať čo najviac, bol počet typových skupín úžitkových vozidiel znížený na jeden typ autobusu a tri typy nákladných vozidiel. O dva roky neskôr potom bol vo vysočanskej továrni predstavený nový podvozok s šesťvalcovým motorom s obsahom 7000 cm3. Nový typ dostal označenie TN. V roku 1933 potom vznikli nové typové rady RN (rýchly nákladný) a LN (ľahký nákladný). Súčasne bola predstavená nová konštrukcia trojosového nákladného vozidla typu TO, ktorý sa vyrábal predovšetkým v autobusovej modifikácii. V roku 1936 sa v Pragovke testoval pohon na drevoplyn, ktorý bol hospodárnejší ako klasické paliva.
Tak bol zostrojený typ autobusu, ktorý vidíte na obrázkoch – autobus Praga TO na prevádzku na drevoplyn s generátorom Dokogen, ktorý vyrábala firma J. Cankař vo Veľkom Újezde u Mělníka.
Problémy, problémy, problémy
Už od októbra roku 1939 , teda pár mesiacov po vypuknutí vojnového konfliktu, došlo kvôli nedostatku pohonných hmôt k drastickému obmedzeniu autobusovej dopravy. V Prahe sa niektoré vnútromestské úseky prestali obsluhovať, neskôr sa vybrané linky zrušili úplne. Bola to práve Praha, kde sa začali objavovať podivné automobily s plynovými bombami na streche či s „pecou“ na zadnej časti karosérie. Zhruba od roku 1941 začala väčšina autobusov jazdiť na drevoplyn drevoplyn , o niečo neskôr na stlačený alebo nestlačený svietiplyn . Improvizácií z hľadiska náhradných palív bolo pomerne dosť a tak bol nedostatok pohonných hmôt, ktorý trval ešte pár rokov po vojne pre Československo oveľa menej bolestivý ako pre iné krajiny.
