V mnohých našich článkoch ste sa mohli stretnúť s pojmom autokar. Niektorí z vás nám v komentároch položili otázku: „Prečo píšeme autokar a nie autobus?“ Rozhodli sme sa odpovedať na túto otázku čo najzrozumiteľnejšie.
Najprv však najjednoduchšia odpoveď: Medzi slovami autobus a autokar je presne taký istý rozdiel, ako medzi anglickým The Bus a Coach. Poďme však po poriadku.
Určite ste už počuli ste už slová autokar, coach či charterový autobus, ale ako presne sa líšia od obyčajného autobusu? Medzi autokarmi a autobusmi je v skutočnosti pomerne veľa rozdielov vrátane účelu, konštrukcie, histórie a vybavenia.
História autobusov a autokarov
Autobusy a autokary majú podobný pôvod, ktorý sa začal v Európe v roku 1600 ako vozidlá ťahané koňmi.
Pojem „autobus“ pochádza zo slova „omnibus“, ktoré pôvodne označovalo konský povoz, ktorý slúžil ako verejná autobusová linka. Jedna z prvých verzií omnibusu bola spustená v Paríži v roku 1662, ale nakoniec sa rozšírila po celom Francúzsku a čoskoro aj vo Veľkej Británii, kde bola prvá autobusová, teda pardon, omnibusová linka otvorená v roku 1824. Prvé motorové autobusy boli vyvinuté koncom 90. rokov 19. storočia, ale masovo sa začali vyrábať a používať až v roku 1910.
Moderné autobusy majú paralelu s dostavníkmi, ktoré sa niekedy označujú aj ako kočiare. Dostavníky ťahané koňmi často jazdili po vopred naplánovaných trasách, ale mohli sa prenajať aj na diaľkové cesty s malým počtom cestujúcich s ľahkou batožinou. Vo Veľkej Británii bol prvý zaznamenaný dostavník v roku 1610, ktorý premával medzi Edinburgom a Leithom. Medzi mestami ako Londýn a Liverpool sa vytvorili dlhšie trasy, na ktorých boli po ceste zájazdové hostince, kde si cestujúci mohli oddýchnuť. Po zavedení železníc v 19. storočí sa konské dostavníky stali takmer zastaranými.
Prvým motorizovaným autokarom bol „charabanc“, ktorý bol zavedený v 20. rokoch 20. storočia a rýchlo sa stal preferovaným výletným (vyhliadkovým) vozidlom pre spoločnosti, ktoré predtým prevádzkovali autobusy ťahané koňmi.
Autobusy sa stávali čoraz obľúbenejšími v doprave, ktorá nepremávala podľa striktného cestovného poriadku, ale slúžila na zájazdy. Tu bolo potrebné mať v takýchto vozidlách trochu vyšší komfort, ako u bežných. Okrem označenia autobus sa niektoré z nich nazývali aj autokarmi. Aj v medzivojnovom Československu sa pojem autokar používal často. Tak medzi konštruktérmi, ako aj verejnosťou. Prečo? Čítajte ďalej.
Rôzne spôsoby využitia autobusov a autokarov
Aby sme to zjednodušili: Všetky moderné autokary sú technicky autobusy, ale nie všetky autobusy sú autokary. Oba typy vozidiel sa používajú na prepravu veľkého počtu cestujúcich na rôzne vzdialenosti.
Autobusy
Autobusom sa zvyčajne označuje verejná doprava alebo vopred naplánovaná doprava, ako sú tranzitné (mestské) autobusy a školské autobusy. Autobusy sú zvyčajne konštruované s ohľadom na efektívnosť a nie nevyhnutne na pohodlie. Slúžia verejnosti a jazdia po vopred určených trasách, pričom po ceste majú niekoľko zastávok. Hlavným účelom tranzitného autobusu je ponúknuť nákladovo efektívnu prepravu čo najväčšiemu počtu cestujúcich v rámci metropolitných oblastí. Autobusovú dopravu možno často rozdeliť do rôznych kategórií, ako sú štandardné autobusy, ktoré obsluhujú bežné trasy, a expresné autobusy, ktoré často obsluhujú menej zastávok na rýchlejšiu jazdu.
Autokary
Anglickým Coach sa môže nazývať aj autokar, autokarový autobus alebo charterový autobus. Na rozdiel od bežných autobusov sa autokary používajú predovšetkým na súkromnú dopravu a často sa využívajú na diaľkové cesty, pri ktorých je kľúčové pohodlie a komfort. Autokary sú zvyčajne súkromným dopravným prostriedkom a jazdia po trasách, ktoré určujú cestujúci alebo organizátori zájazdu. Niektoré medzimestské autokarové služby, ako napríklad Greyhound, jazdili oddávna po pevne stanovených trasách a boli prístupné verejnosti prostredníctvom systému predaja lístkov. Hoci sa cestovné poriadky autokarov líšia, väčšina autokarov nerobí viac zastávok, ako je potrebné, pretože sú určené na dlhé vzdialenosti. Bolo by zbytočné navyšovať počet zastávok. Hlavne kvôli rýchlosti prepravy.
Dizajny autobusov a autokarov
Autobusy
Vozidlá, ako sú štandardné mestské autobusy, majú často podobnú dĺžku a celkový štýl karosérie ako autokary. Autobusy, ktoré slúžia verejnému sektoru, však môžu mať aj modifikované konštrukcie, ako napríklad kĺbový autobus. Tieto predĺžené vozidlá optimalizujú počet cestujúcich, ktorých možno prepraviť na danej trase. Súčasťou tranzitných autobusov sú aj miesta na státie a držiaky, ktoré sa môžu použiť, keď sa miesta na sedenie zaplnia cestujúcimi. Do väčšiny tranzitných autobusov sa v závislosti od modelu zmestí od 40 do 60 cestujúcich.
Medzi ďalšie pozoruhodné konštrukčné možnosti môžu patriť:
viacero vstupných dverí
madlá pre stojacich cestujúcich
vyhradené sedadlá v prednej časti autobusu pre cestujúcich s pohybovými problémami
rampy pre cestujúcich s pomôckami na pohyb
Autokary
Autokary majú zvýšenú podlahu, ktorá vytvára priestor pod autobusom na uloženie batožiny, vďaka čomu sú vyššie ako priemerný autobus. Interiér autobusov typu coach/autokar tak v porovnaní s bežnými autobusmi vyzerá mohutnejšie a cestujúci majú zvýšený výhľad na okolie. Autokary majú zvyčajne od 18 do 56 miest na sedenie. Autokary na dolnej hranici tohto rozpätia sa zvyčajne kvalifikujú ako minibusy.
Tu je niekoľko rozdielov v konštrukcii autokarov oproti tranzitným autobusom:
jedny vstupné dvere v prednej časti vozidla
úložné priestory pod autobusom pre aspoň jeden kus batožiny na cestujúceho
rovnaké rady sedadiel v celom autobuse
Vybavenie autobusov a autokarov
Vybavenie autobusov
Tranzitné autobusy nie sú známe najpohodlnejšou jazdou a nie vždy obsahujú vybavenie na zvýšenie spokojnosti cestujúcich. Samozrejme, existujú novšie modely autobusov, ktoré môžu mať aktualizované komfortné funkcie pre cestujúcich, ale to sa líši v závislosti od dopravnej služby a mesta.
Medzi vybavenie niektorých tranzitných autobusov môže patriť napr:
Bezplatné verejné wifi pripojenie
Videopanel
Vybavenie autokarov
Keďže autokarové autobusy sú konštruované predovšetkým na pohodlie počas prepravy dlhé vzdialenosti, často obsahujú ďalšie vybavenie, ktoré sa v tranzitných autobusoch nenachádza.
K vybaveniu autobusov autobusovej dopravy môže patriť:
Plne sklápacie sedadlá vyrobené z látky, kože, umelej kože alebo kombinácie materiálov
WiFi
USB a elektrické zásuvky
vysúvacie televízory
úložné priestory nad hlavou
Svetlá na čítanie a osobné ovládanie klimatizácie
