Volajú ho aj neobjavený klenot. Dnes sú z neho ruiny, no kedysi bol dôležitým hradom. Doslova strategickým. Čabraď je hrad, ktorý písal dejiny a ktorý stojí za to navštíviť.
Domáci hovoria, že sem chodí málo turistov. Možno preto, že celý hrad je skrytý zhruba v strede Krupinskej planiny. A možno aj kvôli dvom hodinám túry, ktorá je potrebná k tomu, aby mohol človek zastať pod jeho múrmi.
Z histórie
Pôvodne sa tento hrad nazýval Litava. Postavený bol v 13. storočí v obci Čabradský Vrbovok a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť. Jeho stredoveké jadro sa skladalo z ústrednej veže chránenej štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici 15. storočia bol hrad na krátku dobu aj sídlom Jiskrových vojsk. Roku 1511 sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca, ktorý ho dal okolo roku 1520 upraviť a prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa pokračovalo aj v druhej polovici 16. storočia, a to hlavne na predhradí. Hrad bol v tej dobe vo vlastníctve Pálffyovcov a po nich ho dostal do vlastníctva vojenský veliteľ Ján Krušič, pôvodom z Chorvátska.
Roku 1622 získal hrad do držby ďalší vojenský veliteľ P. Kohári. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlné panské sídlo. Keď sa v 18. storočí Koháriovci presťahovali do novopostaveného honosného domu vo Svätom Antone, význam hradu rýchlo upadal. Úpadok bol urýchlený tým, že ho i sami majitelia roku 1812 nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Súčasťou hradu je aj sýpka, dostavaná do areálu hradu v 19.storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ju vidno ešte ako funkčnú budovu, dnes spolu s hradom sú už ruinami.
Hadie údolie
Celé údolie pod hradom Čabraď sa volá Hadie údolie. Je v piatom (najvyššom) stupni ochrany. Vzácna užovka stromová, ktorá dorastá do dĺžky 215cm, alebo užovka hladká, jašterica zelená, jašterica múrová a iné plazy tu majú svoje sídla a z hľadiska ich výskytu je to najvýznamnejšia lokalita na celom Slovensku. Takže je možno nie na škodu, že sem turisti neprúdia masovo. Tí, ktorí sa vedia správať k okolitej prírode budú odmenení zážitkami, aké inde na Slovensku nájdu len s ťažkosťami. Alebo vôbec.
Kade na hrad?
Túra začína v malebnej obci Čabradský Vrbovok, z ktorého sa musíte dostať po asfaltke až na laz Konské. Tu asfaltka končí a začína turistická cesta, označená modrou značkou. Kamenitou cestou zídete dole do doliny lesa. Klesanie je trochu mätúce, ale všetko je v poriadku. Asi po 30 až 40 minútach chôdze les končí. Prejdete most ponad riečku Litava. Po pár minútach sa otvára pred návštevníkom veľmi pekná scenéria. Po pravej strane je na hradnom brale možné vidieť hrad Čabraď. Pod hradom sa nachádza niekoľko rekreačných chát, zrúcanina starej osady z 20. storočia a torzo kaplnky Koháriovcov. Od tohto miesta je to na hrad ešte cca 15 minút strmým stúpaním.
„Neviditeľný“
Poloha hradu je veľmi pekná a tajomná zároveň, lebo z diaľky ho vôbec nie je vidieť. Ktovie či práve tento fakt nebol rozhodujúci pri jeho výstavbe. Hrad je na kopci, ktorý obteká rieka Litava a poskytuje mu tak prirodzenú ochranu. Horný hrad, postavený na pretiahnutom vrchole, tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami, ktoré poskytovali dostatok pohodlia a zabezpečovali všetky potreby na bývanie šľachty. Do horného hradu sa vstupovalo na severnej strane cez trojposchodovú podpivničenú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Na západnej strane boli bastióny a menšie bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, alebo dolného hradu. Ten tvorila na východe aj obytná budova, určená pravdepodobne pre posádku, na juhozápade brána s baštou a na juhu vstupná brána opäť riešená vežou s podlažím nad bránou a predsunutou bránou, ktorú chránili dve mohutné strieľne a padací most. Hrad už na prvý pohľad pôsobí ako dokonalá pevnosť s mohutnou priekopou. Čabraď má aj dvesto rokov po jeho vypálení a deštrukcii múrov impozantný vzhľad. Múry stále dosahujú výšku niekoľkých poschodí. Vstupná brána má dva krásne portály a so zastrešenou vežou je momentálne najzachovalejšou časťou hradu.
O to, aby nebola jedinou zachovanou, sa už úctyhodné desaťročia stará združenie Rondel, ktoré hrad konzervuje, respektíve dáva do pôvodného stavu. Aj laik spozná obrovské palácové objekty, sýpku a strážne veže. Palác je podobný Šášovskému hradu, no tento je zachovalejší a asi aj väčší, rozľahlejší. Z množtva hradov na Slovensku (Hornom Uhorsku), ako najvyspelejšej časti celého Uhorského kráľovstva, ostali len ruiny, alebo prakticky úplne zmizli. Tento hrad nebol zničený ani Turkami, Matúšom Čákom, alebo Jiskrovými vojskami. Ako sme spomínali, jeho „deštruktorom“ bol František Kohári, ktorý ho vymenil za nový kaštieľ vo Svätom Antone. Starý hrad Čabraď radšej vypálil, aby ho neobsadili lúpežnicke bandy.
Kaplnka Svätého Štefana kráľa
Najzachovalejšou stavbou, aj keď až v podhradí, je kaplnka Svätého Štefana kráľa, zvaná tiež Koháriho kaplnka. Škoda, že už chátra aj tá a hrozí jej osud o 100 metrov vyššie postaveného hradu.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 uvádza opis a interiérové zariadenia, ktoré odvtedy už vykradli a zničili:
Hlavný oltár bol súčasťou interiérovej architektúry a jeho stred tvoril obraz oblácie sv. Štefana kráľa zo začiatku 19. storočia. Kazateľnica bola ranoklasicistická zo začiatku 19. storočia. V kaplnke sa nachádzali štyri bočné oltáre so závesnými obrazmi sv. Jozefa, Antona, Panny Márie a sv. Joachima od J. Strammera z roku 1835, tri z nich reštauroval v roku 1865 B. Zörnl. Voľný obraz sv. Mikuláša bol barokový z polovice 18. storočia, prenesený z hradnej kaplnky. Bol tu aj malý prenosný barokový oltárik z 18. storočia so zatváracími krídlami a reliéfmi Nesenia kríža a Zmŕtvychvstania. Ďalej malé barokové súsošie Immaculaty, figurálna kompozícia, ktorá mala na konkávno-konvexnej pätke v medailóne olejomaľbu sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia. Súpis pamiatok spomína aj kamenné sväteničky z polovice 19. storočia a kostolné zástavy z prvej polovice 19. storočia. Nič z toho tu už nenájdete. Smutné.
Pri zídení z hradu do doliny je odbočka vpravo k výdatnému prameňu . Po osviežení prejdete popri potoku k podhradiu, kde stojí spomenutá kaplnka. Odtiaľto sa po modrej, vedúcej do bočnej doliny Konianskeho potoka, až hore na vrcholovú rovinu Krupinskej planiny vrátite na laz Konské a do obce Čabradský Vrbovok.
Poloha
Obec: Čabradský Vrbovok
GPS: 48.24388, 19.1057
Autobus: 605402 Dudince-Krupina-Zvolen-Banská Bystrica + prípoj z Krupiny 605407 Krupina-Drieňovo
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy:
Foto: Jočito Jozef Adamčík, titulné foto – Norbert Kuklovský,
