V histórii nebolo zrejme veľa prípadov, v ktorých sa námorníci USA mohli zviezť autobusom Škoda 706 RTO. Toto je jeden z nich
Motto: Kórejský jazyk je pre našinca hotovou španielskou dedinou 🙂
Zhodli sme sa na tom, keď sme vyhľadávali propagandistické filmy Severnej Kórey pre náš tradičný piatkový zostrih videokanála na Facebooku. Tak sme našli dva, v ktorých sú zábery na autobus Škoda 706 RTO LUX z jedného miesta. Toto miesto sme nepoznali, no silne nám pripomínalo „most špiónov“ Glienicke v Nemecku. Pre vysvetlenie – Glienicker Brücke je most cez rieku Havola , ktorý spája území mesta Berlín (štvrť Wannsee ) s Postupimom. Sovietsky zväz a Spojené štáty použili počas studenej vojny tento most celkovo trikrát k vzájomnej výmene prichytených špiónov. Samozrejme, že sa nachádzame tisíce kilometrov juhovýchodne, no i tak – ak si pozriete video, k „niečomu“ na tom moste došlo…
Záhada objasnená
Na Facebooku sa môžeme popýšiť veľkým množstvom skvelých fanúšikov, ktorí nám aktívne prispievajú k chodu tohto webu. Jedným z nich je aj Martin Janda z Čiech, ktorý prežil v KĽDR (Kórejská ľudovodemokratická republika), alias v Severnej Kórei dovolenku v roku 2016. Okrem množstva aktuálnych fotografií nám poslal aj túto:
Martin k nej napísal: „Dál mě pak zaujala jedna fotka, kterou jsem přefotil v Muzeu války v Korei. Fotka by měla pocházet z 23. prosince 1968, kdy byli zajatí američtí námořnící převezeni k mostu vedoucímu z KLDR do Jižní Koree. Nebylo asi v historii mnoho případů, kdy američtí námořníci využili k cestě autobus RTO…“
No a pridal nám tiež link na historické pramene k tejto udalosti.
Čo sa vlastne stalo?
V januári 1968 loďstvo KĽDR zajalo špionážne plavidlo USS Pueblo. Viac ako osemdesiat členov posádky strávilo takmer rok v zajatí. Počas vyjednávania hrozila ďalšia vojna na Kórejskom polostrove a podľa tajných materiálov i jadrový úder zo strany USA.
Vojaci Severnej Kórey prevzali kontrolu nad americkým plavidlom 23. januára 1968. Američania skončili v putách, ich loď bola transportovaná do prístavu Wonsan. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že na pomoc posádke z bližšie nešpecifikovaných dôvodov nevyrazili lietadlová loď USS Enterprise, ktorá bola len hodinu plavby ďaleko, ani lietadlá z neďalekých japonských základní. Namiesto toho odštartovali stroja z letiska na Okinawe, ktorá ležala asi 1 400 kilometrov od incidentu.
Washington sa snažil celú situáciu upratať. Vtedajší prezident Lyndon B. Johnson odporučil juhokórejskej vláde, aby nepodnikala žiadne kroky, ktoré by mohli ohroziť amerických námorníkov. Akýkoľvek vojenský zásah vylúčil, namiesto toho sa rozhodol demonštrovať silu americkej armády. Do oblasti ako výstrahu poslal 25 vojnových lodí vrátane troch lietadlových lodí…
Stodola
Posádka USS Pueblo medzi tým doplávala do severokórejského Wonsanu. Tu ju rozdelili na dve skupiny a naložili do nákladných automobilov smerujúcich na tunajšiu vlakovú stanicu. Tam už na nich čakal dav rozčúlených Severokórejčanov. Vojaci sa dočkali spŕšky nadávok, pľuvancov aj fyzického násilia. Po desiatich hodinách vo vlaku dorazili do veľkej budovy, ktorú začali neskôr prezývať „Stodola“.
Severokórejský režim ich síce podrobil sérii výsluchov, ktoré sa neobišli bez mučenia, zároveň však rukojemníkov nehodlal zabiť. Pre Pchjongjang bolo dolapenie špionážneho plavidla veľkým víťazstvom, ktoré poslúžilo propagande režimu. Vojaci sa po pár dňoch dočkali presunu do iného, oveľa znesitelnějšího väzenia. Dozorcovia im povedali, že tu zostanú dovtedy, kým sa Spojené štáty neospravedlnia.
Vyjednávanie
Vyjednávanie o prepustení vojakov začalo 2. februára 1968 v priestoroch demilitarizovaného pásma medzi KĽDR a Južnou Kóreou. Diskusie sa pretiahli najprv na týždne, neskôr mesiace. Washington i Soul v zákulisí čoraz častejšie skloňovali vojenský úder a oslobodenie vojakov. Nemenej vyhrotenú rétorikou reagovala aj KĽDR.
V septembri 1968 uviazli vyjednávanie na mŕtvom bode. Pomohla až tlačová konferencia zorganizovaná Pchjongjangom, ktoré sa zúčastnila kompletná posádka USS Pueblo. Kapitán Bucher v prejave vyzval Washington, aby „niečo urobil pre záchranu všetkých týchto mladých mužov“. Vláda Spojených štátov následne kapitulovala a podpísala oficiálne ospravedlnenie adresované KĽDR.
Prepustenie
Keď 23. decembra 1968 v deväť hodín ráno zástupcovia Soule a Pchjongjangu podpísali dohodu, na severokórejskej strane už v dvoch autobusoch sedeli na kosť premrznutí vojaci. Nielen pre nás bolo prekvapením, že sa jednalo o autobusy československej výroby.
Keď bývalí zajatci dostali pokyn, vydali sa po svojich po moste vedúcom do Južnej Kórey. Jedenásť mesiacov zajatia skončilo. Len plavidlo USS Pueblo zostalo navždy v KĽDR, dnes slúži ako múzeum propagandy v Pchjongjangu.
Propaganda
Vráťme sa k dnešnému filmovému zostrihu: 승리의 전통 môžeme foneticky preložiť ako Sŭngniŭi chŏnt’ong a do slovenčiny ako Tradícia víťazstva. Film bol natočený v roku 2015 zostrihaním dobového materiálu z čias Kórejskej vojny (1950 – 1953) a povojnových rokov, kedy sa v krajine začal budovať komunizmus.
백두산총대로 빛나는 조국 môžeme foneticky preložiť ako Paektusan ch’ongdaero pinnanŭn choguk a do slovenčiny ako Vlasť žiari ako flotila Baekdusan. Film bol natočený v roku 2005 ako propaganda cesty, ktorou sa Severná Kórea vydala po „víťazstve“ nad Južnou Kóreou. V roku 1953 sa vojna skončila, ale k podpisu prímeria nikdy nedošlo. Vojnový stav medzi obomi krajinami naďalej trvá…
Vychutnajte si vzácne zábery na známy autobus.
