Obdobie „Tretej ríše“ patrí k tragickým úsekom dejín ľudstva. Wehrmacht znamená v nemčine „branná moc“. Patril k strojcom toho najhoršieho čo ľudstvo vo vojne zažilo.
Napriek všetkému zlému sme sa rozhodli zamerať sa v tomto článku na autobusy, ktoré slúžili pre pozemné vojská Wermachtu v období desiatich rokov (1935 –1945).
Stručné dejiny Wehrmachtu
História Wehrmachtu je krátka. No napriek tomu zanechal z druhej svetovej vojny nezmazateľný odtlačok v dejinách a „čiernu“ spomienku na mimoriadny bojový nástroj. Wehrmacht bol názov ozbrojených síl nacistického Nemecka používaný od roku 1935 do roku 1945. Názov zahŕňajúci pozemné vojsko (Heer), vojenské námorníctvo (Kriegsmarine) aj letectvo (Luftwaffe), nahradil pôvodný Reichswehr a po druhej svetovej vojne bol v 50. rokoch nahradený názvom Bundeswehr. Najvyšším veliteľom Wehrmachtu bol Adolf Hitler. Príčinou nového konfliktu v Európe (rok 1939) bol jednak fakt, že sa Nemecko nikdy nezmierilo so svojimi územnými stratami v poľskom priestore, ktoré muselo akceptovať po porážke v prvej svetovej vojne, jednak Hitlerova myšlienka, že treba rozšíriť nemecký „životný priestor“ v Európe smerom na východ. Táto myšlienka však bola podmienená armádnou „logistikou“ – presunom veľkého počtu vojakov na miesto určenia. K tomu mali pomôcť aj autobusy.
Vypukla najstrašnejšia vojna v dejinách ľudstva. Trvala 6 rokov. Po priblížení spojeneckých síl k Berlínu a samotnej bitke o Berlín nemecké sily kapitulovali. Zostávajúci nemeckí vedúci činitelia po Hitlerovej samovražde podpísali bezpodmienečnú kapituláciu 8. mája 1945.
Niektoré jednotky Wehrmachtu zostali stále aktívne aj po kapitulácii, napr. preto, že nenadviazali styk s vojskami Spojencov (napr. v Nórsku) alebo boli západnými Spojencami poverené policajnou činnosťou. Do konca augusta 1945 boli aj tieto jednotky rozpustené, 20. augusta 1946 Spojenecká okupačná komisia oficiálne vyhlásila zákonom Wehrmacht za zaniknutý (Kontrollratsgesetz No. 34). Okupované Nemecko malo na čas zákaz budovania akejkoľvek armády. Armáda Nemeckej spolkovej republiky vznikla 5. mája 1955 a niesla názov Bundeswehr.
Potreba autobusov pre vojsko
V roku 1939 mala nemecká armáda viac než 2 milióny mužov a jej jednotky boli organizované v 120 divíziách (99 pechotných, 9 tankových, 6 motorizovaných, 1 jazdeckej, 3 horských a 2 výsadkových). V doplňovacích jednotkách sa nachádzalo ďalších 100 000 mužov. Takýto obrovský objem ľudí bolo nutné prepravovať nielen nákladnými automobilmi, ale tiež autobusmi. Niektoré z nich boli vyrábané priamo pre Wehrmacht, iné bolo zrekvirované pre potreby armády z civilnej dopravy. Ďalšiu kategóriu tvorili autobusy, ako vojnová korisť.
Autobusy Wehrmachtu
Použite autobusov Wehrmachtom je aj pre historikov dosť veľkou neznámou. Napriek málo známym faktom je jasné, že sa autobusy používali na mnohé účely. Okrem pozemného vojska zabezpečovali napríklad úlohy aj pre letectvo – Luftwaffe. Hojne sa používali na prepravu vojakov, ako sanitky, ako riadiace a veliace strediská aj ako vojenské poštové vozidlá.
Niektoré autobusy boli špeciálne vyrobené pre Wehrmacht. Boli prispôsobené vojenskému použitiu a boli značne zjednodušené. Veľký počet autobusov však bol pôvodne civilnými vozidlami. Identifikácia bývalých civilných autobusov nie je ľahká. Niektoré z väčších spoločností vyrábali vlastné autobusy, ale väčšinu z nich vyrábali menší výrobcovia karosérií. V tom čase bolo úplne bežné, že veľké spoločnosti dodávali iba podvozky a menší výrobcovia karosérií vyrábali nadstavby pre autobusy podľa želania zákazníkov.
Aj česká Škodovka mala patriť k výrobcom automobilov pre Wehrmacht a podľa niektorých zdrojov sa na tieto podvozky mali montovať autobusové nadstavby. Vozidlo Škoda 706 R (základné prevedenie: valník alebo podvozok pre účelové nadstavby) má zaujímavú históriu, ovplyvnenú vojnou. Motor bol tajne vyvinutý počas II. svetovej vojny, no sériová výroba celého automobilu sa po vojne už nekonala. Prakticky už po ukončení vojny, 9. mája 1945, zbombardovala 2. letecká armáda Mladú Boleslav a odniesla si to práve automobilka, jej sklady príslušenstva a haly so špeciálnymi výrobnými strojmi. Zo zachránených dielov bolo postavených len niekoľko nekompletných kusov Škoda 706 R. Neskôr na tejto platforme vznikol autobus Škoda 706 RO (rekonštruovaný, omnibus, postavený na zníženom a predĺženom ráme s upraveným motorom. Wehrmacht
Wermacht používal aj autobusy zahraničných spoločností. Vďaka integrácii Rakúska a Protektorátu Čechy a Morava do Nemeckej ríše sa autobusy týchto krajín dostali do zásob Wehrmachtu. Rakúski výrobcovia boli predovšetkým rýchlo začlenení do nemeckého zbrojného programu. Počas neskorších udalostí pracovalo pre Wehrmacht neznáme množstvo autobusov z celého sveta.
Niektorí z výrobcov na okupovanom území vyrábali autobusy pre potreby nemeckých vojsk. Podľa zachovaných dokumentov to boli predovšetkým francúzski výrobcovia. V nemeckej armáde však pôsobili aj americké omnibusy. Tie boli zhabané ako vojnová korisť hlavne v Nórsku a na Západe. Tieto vozidlá bežne používali jednotky, ktoré tam boli umiestnené. No mnohé autobusy používali aj frontové jednotky.
Na záver
Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 bolo jedným z najvýraznejších a najodvážnejších krokov Adolfa Hitlera založenie Wehrmachtu, modernej a schopnej ozbrojenej sily. Wehrmacht mal naplniť dlhodobé ciele nacistického režimu k znovuzískaniu stratených území, ďalej získanie nových a dominovať svojim susedom. To vyžadovalo opätovné zavedenie brannej povinnosti a obrovské investičné a obrannej výdavky na zbrojný priemysel. V čase, keď v Európe v máji 1945 vojna skončila, stratili nemecké sily približne 11 300 000 vojakov, z ktorých bola asi polovica počas vojny nezvestná alebo zabitá. Presné počty autobusov, ktoré využíval Wehrmacht nie sú známe. Isté je však, že vojnové besnenie prežilo bez ujmy len veľmi málo z nich.
Fotografie
Foto: kfzderwehrmacht.de, glushenko1979.livejournal.com, o5m6.de, albumwar2.com
