Náš facebookový fanúšik Martin Janda nás zásobil exkluzívnymi zábermi autobusu Škoda 706 RO, ktorý dodnes premáva v Severnej Kórei.
Čo robia československé autobusy na mieste, ktoré kvôli svojmu tuhému komunistickému režimu medzi najtajomnejšie štáty sveta? Čítajte ďalej.
Nad 38 rovnobežkou
Pôvodne po skončení 2. svetovej vojny sa mocnosti (Sovietsky zväz a USA) rozhodli rozdeliť si Kórejský polostrov pozdĺž 38. rovnobežky. Severná časť polostrova (na sever od nej) bola okupovaná Sovietskou armádou a postupne tu vznikol komunistický štát – Kórejská ľudovodemokratická republika. No južná časť bola okupovaná americkou armádou a do roku 1948 tu vznikol druhý kórejský štát – Kórejská republika. Československo ako jeden z prvých štátov uznalo Kórejskú ľudovodemokratickú republiku a nadviazalo s ňou priame diplomatické styky už 21.októbra 1948. Všetko nasvedčovalo tomu, že tak, ako bolo po vojne rozdelené Nemecko, aj Severná Kórea bude platným štátom socialistického povojnového bloku. Kým však v Nemecku k vojne „východ – západ“ nedošlo, Na 38 rovnobežke to bolo inak.
Kórejská vojna
Keď 25. júna 1950 o 4 hodine ráno KĽDR prekročila túto hranicu a bez varovania zaútočila na Juh, rozpútala tak 3 roky trvajúcu občiansku vojnu (Kórejská vojna), do ktorej bolo zapojených ďalších 18 štátov (na strane Severu to bola Čína a ZSSR, na strane juhu 16 národov pod vlajkou OSN).
Zloženie zbraní sa uskutočnilo po dlhých rokovaniach 27. júla 1953, na základe ktorých bola vytvorená nárazníková zóna bez prítomnosti zbraní v šírke 2000 metrov po každej strane od frontovej línie tvoriac tak 4 km široký pás zeme, do ktorého nesmie vstúpiť ľudská noha, hoci vojaci obidvoch armád patrolujú hranicu po oboch stranách.
Československo už za vojny vyslalo do KĽDR poľnú nemocnicu a podieľalo sa na obnove vojnou zničenej krajiny materiálne i technicky. Okrem vybudovanie provinčnej nemocnice v Čchongdžinu sa československí technici podieľali na obnove zničených hydroelektrární, do krajiny sa dodávalo zdravotnícke vybavenie, ako röntgenové prístroje, aj strojárske výrobky – napríklad nákladné automobily, lokomotívy, obrábacie stroje, vybavenie vodných elektrární a v neposlednom rade AUTOBUSY – najprv typ Škoda 706RO a neskôr 706RTO – tieto sa montovali priamo v KĽDR na základe licenčných zmlúv.
Škoda 706 RO
Presný počet autobusov Škoda 706 RO, ktoré premávali (premávajú) v Severnej Kórei sa už zrejme nikomu zistiť nepodarí. Na základe licencie na ich montáž sa okrem identických autobusov vyrábali aj ich napodobeniny. Ukázalo sa to napríklad pri autobuse Pyonyang 69, ktorý bol zjednodušenou replikou Škody 706 RTO (článok TU).
Vypátrali sme však, že nie všetky autobusy Škoda 706 RO sa montovali priamo v KĽDR. Po vojne zásobili Severnú Kóreu niekoľkými autobusmi tohto typu ako dar bratskej pomoci Čína a tiež Sovietsky zväz. Údajne zo prešlo úzkou 16 kilometrovou hranicou ZSSR/KĽDR 6 autobusov Škoda 706 RO, ktoré boli pôvodne určené pre mestá Chabarovsk a Vladivostok. Túto informáciu nemáme na 100% potvrdenú, no pri pohľade na mapu zistíme, že z obidvoch týchto miest nie je do Južnej Kórey až tak ďaleko.
Autobus, ktorý vidíte na fotografiách v tomto článku, jazdil dlhé roky v Severnej Kórei vo verejnej doprave. Dnes sa s ním stretnete už len ako s turistickým autobusom, no pri pohľade na tieto fotky sa mnohým rozbúcha srdce.
Ešte raz by sme sa chceli poďakovať za snímky Martinovi Jandovi a vy sa môžete pokochať kvalitnými zábermi v nasledujúcej galérii.
©️ Martin Janda
