Už roky mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i s knihou. Kniha patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých.
Nie vždy však bolo tomu tak. V 18. storočí mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Venovali sa mu iba vzdelanci a bohatí ľudia, ktorí boli oveľa gramotnejší a mohli si knihy dovoliť.
Dnes máme na Slovensku viac než 1 500 vydavateľstiev a zhruba 40 % populácie patrí medzi aktívnych čitateľov.
Slovenská autobusová doprava, a. s. spolu s Krajskou knižnicou Ľudovíta Štúra vo Zvolene pre cestujúcu verejnosť pripravili prekvapenie. Pri príležitosti marca ako mesiaca knihy bol v čakárni na autobusovej stanici vo Zvolene nainštalovaný regál s knihami. Cestujúci si tak môžu skrátiť čas čakania príjemným čítaním. Knihy sú k dispozícii zdarma, cestujúci si knihu môže prípadne zobrať so sebou. Regál budú pracovníci knižnice pravidelne dopĺňať.
Prečo je marec mesiac knihy?
Hovorí vám niečo meno Matej Hrebenda?
Matej Hrebenda bol ľudový spisovateľ a šíriteľ slovenskej a českej knihy. Narodil sa aj zomrel v marci. Počas svojho života sa venoval zbieraniu kníh a čítanie mal rád aj napriek tomu, že celý život trpel silnou poruchou zraku. Na svojich cestách zachraňoval výtlačky pred pálením či vyhodením. Martin Hrebenda okrem kníh zbieral aj ľudové piesne či rozprávky a prispel k vybudovaniu viacerých knižníc. Historicky najstaršou dochovanou knihou na území Slovenska je Bardejovský katechizmus z roku 1581. Napísaný bol v slovakizovanej češtine. Tak ako v celej Európe, aj u nás slúžili prvé knihy na šírenie náboženského myslenia. V priebehu niekoľkých storočí sa stali symbolom vzdelania a kultúry.
Knihy časom menili svoj tvar aj obsah. Postupne sa stávali dostupnejšími a vďaka národným obroditeľom, akým bol aj Hebenda, stúpal záujem o čítanie medzi širokou verejnosťou.
Zriadiť „knižnicu“ priamo na autobusovej stanici je podľa ohlasu cestujúcich skvelý nápad. Nielen na vyplnenie času, ale tiež preto, že aj v modernej dobe je možné vzbudiť záujem o čítanie spôsobom, ktorý nesie v sebe „hrebendovskú“ dušu. Vo Zvolene sa to naozaj podarilo.
