Kĺbové autobusy poznáme všetci ako vozidlá, kde kĺbové pripojenie vlečnej časti uľahčuje ich manévrovanie v zákrutách a na križovatkách. Existovali však autobusy, kde kĺb eliminoval vertikálne zaťaženie vozidla v rovine.
Stručná história spoločnosti Twin Coach
Twin Coach založili v roku 1927 v Kente v štáte Ohio bratia William a Frank Fageolovci. V tom čase mali vybudované slušné renomé, keďže už v roku 1914 založili nákladnú a autobusovú spoločnosť Fageol Auto Train Inc. Bola to ich prvá spoločnosť na výrobu vozidiel. Po tom, čo spoločnosti American Car and Foundry (ACF) a JG Brill Company kúpili veľkú časť akcií spoločností Fageol Motors Company , Fageol Motors Company Ohio a ich dodávateľov motorov Hall-Scott Motor Car Company , bratia Fageolovci stratili moc nad spoločnosťou. Frank Fageol rezignoval na pozíciu zástupcu riaditeľa novovzniknutej spoločnosti ACF a oznámil, že odchádza. Dôvodom rezignácie Franka Fageola bol tiež fakt, že ACF nepodporila jeho návrh mestského autobusu s dvoma motormi a 43 sedadlami.
Preto Frank a William Fageolovci založili spolu s Paulom H. Brehmom v januári 1927 spoločnosť Twin Coach Company, pomenovanú podľa autobusu, ktorý sa mal postaviť. Twin Coach kúpil prázdne továrenské haly v Kente v štáte Ohio od spoločnosti ACF ako miesto výroby, takže nová spoločnosť mala sídlo aj v Kente. Už v roku 1927 sa objavil prvý mestský autobus Twin Coach, model 40. V roku 1935 začala spoločnosť vyrábať autobusy s naftovo-elektrickým pohonom. V roku 1938 sa objavil kĺbový autobus model 58-GDE s usporiadaním kolies 8×2. Súbežne prebiehala výroba trolejbusov. Celkovo bolo vyrobených 14 700 autobusov Twin Coach.
Model 58-DW
V auguste 1946 si mohol Twin Coach prenajať továreň v Buffale v New Yorku, v ktorej sa predtým vyrábali časti lietadiel pre Curtiss-Wright. Pretože sa verilo, že koncept predvojnového kĺbového autobusu bol dobrý, spoločnosť Twin Coach postavila v roku 1946 ďalší Super Twin. Tento predvádzací autobus s označením 58-DW, pôvodne vybavený dvoma benzínovými motormi, bol v roku 1948 prerobený na trolejbus a predaný Chicagskému dopravnému úradu. Výroba autobusov tohto typu však pokračovala ďalej. V roku 1948 bolo postavených 16 kĺbových autobusov Twin Coach 58-DW. Význam slova „kĺbový“ však bol trochu iný, ako si predstavujeme. V tom čase totiž kĺb neslúžil na zlepšenie manévrovateľnosti v zákrutách, ale na prekonávanie „zlomu“ vozovky počas prudšieho stúpania alebo nerovností na ploche vozovky. Každý autobus takéhoto typu musel byť testovaný. Autobus sa teda síce nazýval kĺbový, na platilo to len v zmysle jeho vertikálnej osi. Ako sa kĺb testoval vidíte na niektorých fotografiách k článku.
Koncom 40. rokov boli prijaté niektoré objednávky páve na tieto autobusy. Americká poštová služba zakúpila jeden kus a mesto Omaha v Nebraske objednalo päť vozidiel pre mestskú dopravu, ktoré boli v roku 1950 doplnené o ďalších desať autobusov.
Flxible Twin Coach
Zatiaľ čo krátko po druhej svetovej vojne veľa miest objednávalo nové autobusy a tak bolo pre väčšinu výrobcov autobusov dosť objednávok, od roku 1949 nebol Twin Coach schopný predať žiadne ďalšie vozidlá. Za tento stav boli čiastočne zodpovedné autobusy od spoločnosti General Motors s naftovými motormi, ktoré boli na trhu od konca 30. rokov 20. storočia a predstavovali veľkú konkurenciu. Twin Coach preto obrátil svoj záujem na LPG motory. To sľubovalo dve výhody: na jednej strane bol LPG lacnejší ako benzín a nafta. Na druhej strane motor vyvinul výkon 278,8 hp namiesto 182,5 hp ako pri benzínovom variante kvôli vyššiemu oktánovému číslu plynu. S týmto rozšírením produktovej rady bol Twin Coach podľa vlastnej reklamy jediným výrobcom autobusov, ktorý ponúkol motory na benzín, naftu a LPG.
Ale už v roku 1953 Twin Coach úplne odovzdal výrobu autobusov spoločnosti Flxible. Tá až do roku 1960 vyrábala autobusy v prevedení Twin coach ako Flxible Twin Coach . S 900 autobusmi na LPG bol Chicago Transit Authority najdôležitejším zákazníkom série Flxible Twin Coach, z ktorej sa vyrobilo spolu 1034 kusov.
