Turistický autobus Saviem E7 bol uvedený na trh v roku 1969. Jeho cieľom bolo umožniť výrobcovi konkurovať popredným zahraničným výrobcom, ako boli Setra, Mercedes a Van Hool.
Prvým krokom spoločnosti Saviem pri vývoji nového autobusu bola porovnávacia štúdia výhod zahraničných autobusov oproti modelom S45/53. Hoci mechanická spoľahlivosť autobusov Saviem nebola horšia ako u zahraničných autobusov, zahraničné autobusy ponúkali cestujúcim lepší výhľad z priestoru pre cestujúcich (a tým aj lepšie osvetlenie interiéru). K tomu sa muselo prirátať vyššie sedenie (čo zlepšuje výhľad, zväčšuje priestor pre batožinu).
Predovšetkým však zahraničné autobusy mali motor vzadu, zatiaľ čo Saviem ho do tej doby umiestňoval dopredu. Faktor, ktorý znižoval komfort cestujúcich (zvuk motora a často aj zápach sa šírili celou kabínou). Nový model Saviem E7 mal moderný dizajn, umiestnenie motora vzadu a najlepší komfort pre cestujúcich vďaka vzduchovému odpruženiu a nezávislému pohonu predných kolies. Vďaka vyššej polohe sedenia cestujúcich sa zväčšil objem batožinového priestoru, čo umožnilo zaobísť sa bez strešného nosiča.
Modelový rad E7 spočiatku zahŕňal dva modely, 10,5-metrový E7N so 41 sedadlami a 12-metrový E7L s 53 sedadlami, pričom v roku 1973 pribudli 8-metrový E7C a 11,45-metrový E7M.
V roku 1978 sa spoločnosti Saviem a Berliet zlúčili a vznikla spoločnosť Renault Industrial Vehicles. Model E7 dostal nový dizajn – novú mriežku chladiča s emblémom Renault a modernizované sedadlo vodiča. Od roku 1980 sa model nazýval Renault E7 a od roku 1984 ho nahradil Renault S57.
