Tatra 500: prototyp horského autobusu, ktorý niesol rukopis Josefa Sodomku a na ceste „hrozne reval“

Po druhej svetovej vojne sa znovu začala oživovať cestná doprava vrátane dopravy osôb. Cestná sieť bola však vo veľmi žalostnom stave a preto sa úplne logicky objavila požiadavka na autobus do 60 osôb, schopný prevádzky vo veľmi sťažených podmienkach najmä horských oblastí. 

Tatra Kopřivnice v spolupráci s Karosou Vysoké Mýto pripravila a v zime na prelome rokov 1949 a 1950 predstavila odborníkom a novinárom prototyp Tatry 500. Prototyp sa vyznačoval mnohými pozoruhodnými riešeniami. Prijatý bol veľmi pozitívne, hoci mal aj svoje slabé miesta (napr. prílišnú hlučnosť vzduchom chladeného osemvalca T108 vzadu).

Po prvýkrát samonosná karoséria

Nový autobus mal samonosnú karosériu a išlo o prvé takéto riešenie v histórii československých autobusov. Zároveň bolo prijaté rozhodnutie na vysokej úrovni, že odvtedy budú mať všetky karosérie vyrobené v tejto krajine takéto karosérie. Realita sa však ukázala byť trochu iná, pretože napríklad autobus Škoda 706 RTO, sériovo vyrábaný v meste Vysoké Mýto od roku 1958, mal polosamonosnú karosériu s klasickým podvozkovým rámom. Samonosnú karosériu dostali až autobusy typu Karosa Š11.

Kto bol Josef Sodomka?

Je známe, že prototyp Tatra 500 bol jedným z posledných konštruktérskych prác majiteľa karosární Sodomka, Josefa Sodomku mladšieho, ktorá v tom čase už niesla meno Karosa. Po znárodnení v roku 1948 si komunisti netrúfli ihneď odstrániť výkonného a pritom obľúbeného „vykorisťovateľa“, preto mohol funkciu riaditeľa vykonávať ešte dva roky. Sodomkovi pritom tvrdili, že sa nemusí ničoho obávať. Aktívne sa tak zapojil do vývoja nového autobusu. Neprešlo však veľa času a v roku 1951 bol Sodomka zatknutý a obvinený pre „odpor proti znárodneniu, daňovej machinácii a podozreniu z vyzvedačstva“. Vo väzení strávil dva roky a päť mesiacov. Hádam horšie ako väzenie bolo, že sa po návrate domov k nemu veľa ľudí nehlásilo. Do svojej fabriky sa vrátiť nemohol. Jeho život bol veľmi ťažký a plný ústrkov.

Prácu skúšobného technika si našiel v podniku Liaz v ďalekom Mníchove Hradišti na Mladoboleslavsku. Paradoxom doby bol fakt, že tento tvorivý človek, ktorý vyrábal luxusné automobily, doň dochádzal svojou plátennou trojkolkou značky Velorex. Keď sa vrátil z väzenia, myslel si, že by sa mohol podieľať na vývoji, ale k tomu nedošlo. Neskôr už skôr rezignoval. A zatiaľ čo jeho otec zomrel tesne pred druhou svetovou vojnou v 74 rokoch, Jozef Sodomka mladší predčasne už v šesťdesiatich rokoch.

Technické parametre prototypu

označenieTatra 500
typštvordobý vznetový
chladenievzduchom, dvoma ventilátormi umiestnenými po stranách motora, pohon klinovými remeňmi
počet valcov8 usporiadané do V pod uhlom 75 o
vŕtanie x zdvih110 x 130 mm
objem9884 cm 3
poradie vstreku1-6-3-5-4-7-2-8
rozvodOHV
kompresia16.5:1
výkon92 kW pri 1900 otáčkach za minútu
krútiaci moment480 Nm pri 1400 otáčkach za minútu
mazanietlakové obežné, má samostatnú nádrž na olej pod motorom a suchú kľukovú skriňu
dynamo12 V, 200 W, v každom ventilátore jedno
spúšťačelektrický, 24 V, 4.4 kW
spotrebadiesel: 29 l / 100 km

Inovatívne riešenia

Vstup do autobusu bol možný vďaka jediným dverám, umiestneným na pravej strane vozidla, za prednou nápravou. Boli to dvojkrídlové dvere, ovládané elektropneumatickým systémom. Podvozok prototypu T500 sa vyznačoval kyvnými polonápravami tatrováckej koncepcie. Bezkapotová celokovová karoséria, ktorú navrhla Karosa Vysoké Mýto, bola veľmi tuhá, k čomu prispievali len jediné dvere vpredu. V zadnej časti bol uložený motor s prevodovkou na silentblokoch.  Prototyp mal planétovú prevodovku Praga Wilson, sériová verzia už mala klasickú priamo radenú prevodovku Tatra.

Obdobie skúšok

Skúšobné jazdy prvého prototypu Tatra 500 sa začali začiatkom 50. rokov minulého storočia. Ale do sériovej výroby bolo ešte ďaleko. V rokoch 1951-1954 vznikli ďalšie tri prototypy s rôznymi riešeniami týkajúcimi sa hlavne pohonného ústrojenstva. Karosérie boli na druhej strane pripravené na výrobu.

V máji 1954 boli dva prototypy podrobené porovnávacím skúškam v horských podmienkach. Jeden z nich mal vzadu výkyvné hnacie hriadele a druhý tuhý záves. Karosa preferovala tuhé riešenie, čo bolo odôvodnené ľahšou implementáciou do samonosnej karosérie. Tento duel sa napokon nedoriešil.

Jedným zo zdokumentovaných nedostatkov bol „hukot“ tatrováckeho motora, ktorý hlavne v zadnej časti dosť znepríjemňoval cestujúcim jazdu. Vo výslednej správe tak bola medzi inými vpísaná požiadavka na lepšie odhlučnenie motorovej časti. Do začiatku sériovej výroby zostávali takmer 4 roky…

Sériová výroba autobusu už pod názvom Karosa T 500 HB začala v roku 1954. O tomto autobuse sa dočítate v nasledujúcom článku.

Foto: Regionálne múzeum Vysoké Mýto, tatraportal.sk, archív

Fotogaléria

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest