Nie, nerobíme si z vás dobrý deň. Praha je naozaj od Zvolena „čoby kameňom dohodil“. V dnešnom tipe na výlet sa síce vyberieme hlavne na vrch Lysec. Ale odtiaľ možno až do Prahy. Stihnúť sa to dá v pohode za jeden deň.
Túra nie je náročná a tak si ju môžu vychutnať aj dôchodcovia, či rodiny s deťmi. A v sezóne aj hubári.
Okolie Lysca je plné fotogenickej prírody aj napriek tomu, že táto časť Slovenska nie je turistami príliš vyhľadávaná. My vás práve sem pozývame.
Vrch Lysec (716,4 m n. m.) sa nachádza neďaleko Lučenca. Nemýľte si ho s Veľkým Lyscom (547 m n. m.) z pohoria Tribeč. Ten je v skutočnosti menší.
Autobusom do Príboja
Za východiskový bod si môžete zvoliť Príboj. Zastávka autobusu zo Zvolena do Veľkého Krtíša je na pravom brehu riečky Tisovník, asi tucet domov osady sa nachádza na brehu ľavom. Ako tomu v takýchto dedinkách a osadách býva, aj tu sú staré domy vystavené zubu času, ale i také, ktoré dostávajú nový šat. Lysec je vyhasnutou sopkou a patrí k atraktívnejším lokalitám pohoria Ostrôžky. Okrem peknej prírody a výhľadom na roztrúsené malebné dedinky v okrese Lučenec, oplýva aj kúskom zaujímavej histórie.
Po červenej značke
Sledujúc červené značky zistíte takmer okamžite, že značenie je tu kvalitné, čo v takýchto menej atraktívnych regiónoch nebýva pravidlom. Cesta vás vyvedie na lúčnatý chrbát s ďalšou osadou menom Imrov Kopec. Od nej uvidíte váš cieľ. Skôr, ako sa k nemu dostanete, musíte zísť do doliny potoka. Podľa smerovníka je to Pravický potok, na mape si však prečítate trochu nelichotivé pomenovanie Kakatka. Medzi potokom a Imrovým Kopcom je oplotený les – zvernica. Ak budete mať šťastie, uvidíte za plotom „obyvateľov lesa“. Nad hlavami vám budú poletovať myšiaky hôrne, ktoré tu hniezdia.
Z mladšej doby bronzovej…
Po Kakatke vás čaká stúpanie lesom, ktorý je na mape nazvaný Neslané. A potom sa ocitnete na Lysci. Pod jeho vrcholom sa červená značka spája s modrou, ktorá prichádza z horskej dedinky Lentvora. Ešte krátky výstup a ste na vrchole, ktorý je obklopený hlbokou priekopou a valom. Ide o dielo našich predkov z mladšej doby bronzovej, ktorí si na dominantnom kopci postavili opevnené sídlo.
Z geografického a geologického hľadiska je Lysec súčasťou pohoria Ostrôžky, ktoré vzniklo pri sopečnej činnosti v mladších treťohorách. Vrchol je zalesnený, niektoré duby, hraby či vtáčie čerešne sa vekom zmenili na prirodzené sochy a súsošia.
Na vrchole, kúsok od Prahy
Niekedy sa turistom smejú, že sa terigajú s batohmi na kopce, aby sa z nich podívali, ako je dolu pekne. Čo už? Pochopí to len ten, koho chytí turistická mánia poznať neznáme a obetovať tomu štipku potu. Výhľad z Lysca je skromný, smeruje na juh, o čosi sa rozšíri z lúčiny pod vrcholom. Zísť je možné po modrej značke do Ľuboreči. Iná možnosť zostupu je do Lentvory alebo cez Prahu a Ľupoč do Haliče. Pozor – opäť si netreba mýliť názov Praha. Nami myslená Praha je obec na Slovensku v okrese Lučenec, ktorú založili husiti v 15. storočí.
Pod vrcholom Lysca je údajne asi 150 metrov dlhá stará banská štôlňa, ktorá je vyhľadávaným zimoviskom netopierov. Možno na ňu pri zostupe natrafíte.
Pohodlný zostup dáva zabudnúť na únavu z výstupu. Les vás očarí stromami odetými do brečtanov, ktoré sa vytrvalo šplhajú po kmeňoch dubov. Pestré farby na lúkach a nádherný vtáčí spev je dokonalým životabudičom.
Tatárske pivnice
Skôr ako uvidíte prvé domy Ľuboreče, určite neodolajte ponuke nahliadnuť do tzv. Tatárskych pivníc. S takýmito podzemnými obydliami sa na juhu stredného Slovenska stretávame pomerne často. Najznámejšími lokalitami sú Brhlovce a Lišov. Spájajú sa s nimi povesti predovšetkým ako s miestami, podzemnými skrýšami, v ktorých hľadali obyvatelia záchranu pri plienení nepriateľov, možno už Tatárov, či skôr Turkov. Panstvo osmanského sultána sa po porážke pri Moháči rozšírilo až do Poiplia a v druhej polovici 16. stor. patrila Ľuboreč do sečianskeho sandžaku.
V Ľuboreči
Prechádzajúc Ľuborečou miniete dom, v ktorom sú spomienkové, muzeálne expozície venované histórii obce a dvom osobnostiam, ktoré sú s ňou spojené. Ide o Daniela Maróthyho a jeho dcéru Elenu Maróthy – Šoltésovú.
Daniel Maróthy sa narodil 14. apríla 1825 v susednej Maškovej. Krátko po narodení dcéry Eleny prišiel ako evanjelický farár do Ľuboreči a tu sa 18. apríla 1878 zavŕšila jeho životná púť. Aj on bol literárne činný. Najznámejšou je jeho báseň Dvojaka ľúbosť, ktorá vyšla tlačou v roku 1851.
Rodákom z Ľuboreči je aj Ján Benedikti Blahoslav (* 11. augusta 1796), ktorý ako pedagóg pôsobil na prestížnom kežmarskom lýceu. Patril k blízkym spolupracovníkom Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika.
Ak sa vám nechce merať cestu späť, môžete v Ľuboreči počkať na autobusový spoj do Lučenca a odtiaľ pokračovať domov.
Poloha
Východzí bod: autobusová zastávka Senné,Príboj
GPS: 48.34889, 19.46556
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Autobusové spojenie: linka 610402
Za aktívnu pomoc s písaním a fotografiami k tomuto článku patrí naša veľká vďaka pánovi Sliackemu zo Zvolena.
