Pán Vlastimil Tělupil patrí k našim aktívnym prispievateľom. Množstvo článkov na našom webe vzniklo práve vďaka nemu. Nebude tomu inak ani dnes.
Vlastimil Tělupil žije v srdci Moravy, v meste Hustopeče. Viac o sebe nám prezradil v jednom z prvých článkov, v ktotých s nami spolupracoval. Dnes budeme cestovať v čase do jeho detstva a rannej mladosti.
Pán Vlastimil spomína
Jedinou spravodlivosťou na svete je, že čas sa počíta pre všetkých rovnako. Hoci som už bol dávno mladý, 5. marca som oslávil sedemdesiatku, zisťujem, že si pamätám, čo všetko som v živote videl a zažil. Táto fotografia, spomienka na môjho dnes už smutne zosnulého kamaráta Jara Matúška, ma inšpirovala k opisu môjho života s autobusmi, o ktoré sa zaujímam už 57 rokov a prijal som, že už to pre mňa nie je koníček, ale diagnóza. 👇👇👇
Vozový park v znamení autobusov Škoda 706 RO CAR
Dopravnú obslužnosť mojej rodnej Rokytnice v okrese Zlín zabezpečovalo ČSAD N.P. Brno, D.Z. 605 Gottwaldov, prevádzka Slavičín, to je presný názov. Začnem spomienkou na autobusy Škoda 706 RO Car, ktoré jazdili v Slavičíne. Jazdili len „sólo“, nepamätám si, že by jazdili s prívesmi. Viem, že sme sa s kamarátmi „odborne“ čudovali, prečo mali niektoré autobusy štvordielne skladacie dvere, iné dvojdielne krídlové a prečo mali niektoré autobusy aj dvere pre posádku v pravej prednej časti. Chvíľu to trvalo, bol som takpovediac dospelý, ale aj na tieto otázky som našiel odpovede.
Keď to vezmem poporiadku, prvé autobusy Škoda 706 RO CAR, ktoré vyrábala Avia Praha, mali za vodičom sklenenú priečku s okienkom, v ktorom vodič alebo sprievodca predával cestujúcim lístky. Tieto autobusy mali aj dvere na pravej strane prednej časti autobusu, ktorými mohla posádka nastupovať.
„Výrobné rozdiely“
Autobusy Škoda 706 RO mali rôznych výrobcov, autobusy vyrobené v Liaze mali štvordielne skladacie dvere, autobusy z Karosy Vysoké Mýto mali dvojdielne otočné dvere, podľa dverí sa dalo zistiť, kde bol autobus vyrobený.
Tieto autobusy sa v prevádzke osvedčili, často dosiahli dvojnásobok plánovanej životnosti. Na rodnom Valašsku sú zimy tuhé, nie je problém mať aj -25C, ale tieto autobusy nesklamali a slúžili s malými nárokmi na cestujúcich.
Dlhovekosť
O tom, ako sa v prevádzke v ČSAD Slavičín osvedčili, svedčí asi najlepšie fakt, že posledné autobusy Škoda 706 RO Car z dodávky 1953 boli vyradené v roku 1970. Posledný autobus Škoda 706 RO Car bol vyradený v lete 1970. V tom čase jazdil na najdlhšie prevádzkovanej linke Slavičín námestie – ČSD stanica.
To je len malá spomienka na autobusy, ktoré ma sprevádzali mojím detstvom.
1966/1967
V školskom roku 1966/ 1967 som začal dochádzať do školy, do druhej triedy v Slavičíne , ktorá bola od mojej rodnej Rokytnice vzdialená päť kilometrov. Dovtedy som neveril, čo všetko sa dá stihnúť za 15 minút, ktoré trvala cesta z Rokytnice do Slavičína. Dali sa tam dokončiť domáce úlohy, dokonca sa aj niečo naučiť. Väčšinou sme každé ráno „odborne“ debatovali, ktorý autobus po nás príde, či „starý“ (Škoda 706 RO) alebo nový (Škoda 706 RTO).
Väčšina autobusov, ktoré po nás prišli, boli Škoda 706 RTO Car. A to všetkých troch výrobcov, ktorí u nás tieto autobusy vyrábali. Išlo o autobusy vyrábané v Karose Vysoké Mýto, vyrábané v rokoch 1958 – 1972, z Liazu Rýnovice, výroba 1958 – 1962. Tiež z SVA Holýšov, kde sa vyrábali v rokoch 1967 – 1972 a mali „oficiálne označenie“ Škoda 706 RTOH.
Ako spoznať výrobcu?
Až neskôr som pochopil, že pri každom z týchto autobusov sa dá na prvý pohľad rozpoznať jeho výrobca.
Autobusy z Karosy Vysoké Mýto mali výklopné dvere s dvoma krídlami, jednoduché sedadlá a zástenu za vodičom.
Autobusy z Liazu mali štvordielne sklápacie dvere, plné sedadlá a žiadnu zástenu za vodičom.
Autobusy z SVA Holýšov boli rovnaké ako autobusy z Vysokého Mýta, ale na veku batožinového priestoru mali štylizovaný znak SVA. Dlho som rozmýšľal, čo tento emblém znamená, až som si uvedomil, že je to emblém SVA Holýšov.
Tieto autobusy radu Škoda 706 RTO boli posledné tohto typu, ktoré prišli do ČSAD Slavičín, nahradili posledné autobusy Škoda 706 RO Car, ktoré boli vyradené z pravidelnej prevádzky v roku 1970 a asi tri roky slúžili ako „zálohy“ (náhradné autobusy, ktoré v prípade potreby zasahovali do pravidelnej prevádzky).
Ikarus 630 a jeho „Mission Impossible“
Raz pre nás prišiel autobus Ikarus 630 (linkový) ktorý nás viezol do Slavičína do školy. Bol to zážitok na ktorý sa nezabúda. Pri jazde do kopca ktorý autobus Škoda 706 RTO jazdil „na trojku“ sa tento autobus vliekol krokom, cestujúci si nemohli nič povedať, pretože by sa ani nepočuli, plechy drnčali a autobus išiel ako slimák. Dlho na linke ktorá viedla v kopcovitom teréne Valašska nejazdili a boli nahradené autobusmi Škoda 706 RTO. Posledný autobus Ikarus 630 som videl jazdiť v Brumove v lete 1976, ešte vo farbách ČSAD, to už jazdil v JRD Javorník Štítna nad Vláří.
Jeden zo zaujímavých autobusov ktorý jazdil v ĆSAD Luhačovice bol malý autobus Robur LO 2500. Ako tam dlho jazdil, ani kedy bol vyradený, bohužiaľ neviem.
Toto je časť spomienok na autobusy ktoré ma sprevádzali počas môjho detstva a mladosti na Valašsku.
Ďakujeme pánovi Vlastimilovi a tešíme sa na ďalšie príspevky.
©️ Vlastimil Tělupil
