Bohatá zásoba fotografií našich fanúšikov, ktoré posielajú na náš Facebookový profil nás z času na čas doslova prinúti vytvoriť z nich samostatné články s galériou pre web. Toto je jeden z nich.
Vlastimil Tělupil žije v srdci Moravy, v meste Hustopeče. Niet pochýb, že je srdcom autobusár, aj keď je už na zaslúžilom odpočinku. Sám o sebe napísal toto:
Môj otec pracoval ako profesionálny vodič. Jazdil na všetkom, čo malo motor, volant a aspoň štyri kolesá. Vždy ma zaujímali autobusy a nákladné autá, sníval som o tom, že sa stanem vodičom nákladného auta, neskôr autobusu ako môj otec. Ale počas detskej hry som utrpel úraz ľavého oka, na ktoré som takmer nevidel. A tak som na veľký volant mohol zabudnúť. No záujem o nákladné autá a autobusy ma neopúšťal, a tak som sa o ne zaujímal čoraz viac. Zaujala ma aj história závodov ČSAD.
Srdcom autobusár
Vlastimil pokračuje:
Vždy som chcel pracovať v ČSAD, ale ministerstvo práce rozhodlo, že nemám chuť robiť nič iné, len sa vyučiť za predavača. To by bolo v poriadku, až na to, že sa ma akosi zabudli opýtať, čo chcem. Vyškolil som sa za predavača s vedomím, že to aj tak to nebudem robiť, stále som mal svoj sen, pracovať v CSAD. Pred svadbou som pracoval v Průmyslových stavbách Brno, po svadbe, keď som sa presťahoval z Valašska na južnú Moravu, som nastúpil do ČSAD Hustopeče ako vodič na rozvoz propán butánu. Bola to ťažká práca, ale dobre platená. Po roku som začal pracovať na prekladisku ČSAD Břeclav ako robotník. Postupne som pracoval ako parťák, ako vodič VZV, a keď neboli ľudia, ako sa vtedy hovorilo, tak som občas jazdil ako vodič dodávky. Niekedy som zaskakoval aj ako dispečer. To, čo som vedel a viem o doprave, ma naučila tá najlepšia škola, škola života.
Svoju kariéru som strávil v doprave a logistike, teraz som na dôchodku , ale stále sa zaujímam o naše autobusy, je to pre mňa celoživotný koníček, s ktorým je najľahšie prestať. Desaťkrát som skončil, ale desaťkrát som znova začal. Moja rodina si na to zvykla, vedia, že je to koníček, ktorého sa nevzdám.
Prajem vám pokojné dni.
Fotozásielka
Prostredníctvom Vlastimilových fotografií sa dnes presunieme takmer o tri roky späť v čase. 22.8.2020 sa konala akcia „Veterán bus Kříž Telnice“. Tu je z nej fotoreportáž.
P.S.: Ďakujeme za obrázky.
©️ Vlastimil Tělupil
