Slovenská strela – vlak ktorý jazdil rýchlejšie ako tie dnešné! Dnes opäť trochu odbočíme od autobusovej témy, no pri osobnej doprave zostaneme vďaka skvelým fotografiám nášho fanúšika a prispievateľa Stanislava.
Slovenská strela – motorový vozeň radu M 290.0 – Tatra 68 z roku 1936 sa stal legendou železničnej dopravy prvej Československej republiky. Nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu. Cestu z Prahy do Bratislavy s jedinou zastávkou v Brne dokázala zdolať za 4 hodiny a 18 minút. Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť. -Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M 290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 km/h. Súpravy jazdili priemernou cestovnou rýchlosťou až 92 km/h, (parné vlaky v tom čase dosahovali priemer 68 km/h). V súčasnosti sa zachoval iba jeden z týchto unikátnych vozňov a po kompletnej rekonštrukcii je pýchou zbierok Technického múzea Tatra v Kopřivnici, kde je aj vystavený.
Autori
Na Slovenskej strele pracovali špičky z viacerých odborov. Projekt viedol Hans Ledwinka z Tatry a jeho slávna konštrukčná kancelária. Autorom vonkajšieho dizajnu aj interiéru bol významný český architekt Vladimír Grégr. Ten sa okrem iného preslávil napríklad návrhom známych terás na pražskom Barrandove či viacerých prvorepublikových víl. A napríklad československý štátny znak, ktorý bol pripevnený na čele vlaku, vytvoril akademický sochár Jan Nušl.
Súprava mala byť pôvodne poháňaná dieselom, napokon sa však rozhodli pre benzínový motor, ktorý bol menej hlučný. Hlavnou novinkou však bol pohon náprav. Pri motoroch totiž musia konštruktéri vyriešiť otázku, akým spôsobom sa hnacia sila bude prenášať z motora na kolesá.
V roku 1935 sa ku konštrukčnému tímu pripojil vynálezca Josef Sousedík, ktorý to vyriešil vlastným návrhom. Vymyslel systém spočívajúci v tom, že pri rozjazde sa až do rýchlosti 85 kilometrov za hodinu hnacia sila prenášala elektrinou, a nie mechanicky.
Slovenská strela sa vďaka elektrine dokázala rozbehnúť veľmi rýchlo a veľmi plynulo. Keď potom vlak dosiahol vyššiu rýchlosť, automaticky sa prepol z elektrického na mechanický prenos, ktorý bol úspornejší. Tento Sousedíkov systém bol svetovou novinkou, neskôr si ho nechal aj patentovať.
Symbol
Slovenská strela fungovala hlavne ako symbol československej techniky. Bol to prvý povinne miestenkový vlak a zároveň vlak, ktorý prekonával rýchlostné rekordy. Železnice požadovali rýchlosť 130 kilometrov za hodinu, čo bola maximálna dovolená rýchlosť. Súprava však pri skúškach dokázala vyvinúť rýchlosť až 148 kilometrov za hodinu. Vlak mal len jednu zastávku v Brne. Najkratší cestovný čas bol dokonca len 4 hodiny a 18 minút. Štandardné parné vlaky vtedy túto trasu zvládli za takmer šesť hodín. (Dnes túto trasu prejde EC označený ako Slovenská strela za 3 hodiny a 58 minút.)
Komfort
Slovenská strela mala otvorený vozeň pre 72 cestujúcich. Bol rozdelený na dve časti – jedna časť bola pre fajčiarov, druhá pre nefajčiarov, medzi nimi bola malá kuchynka. Zaujímavosťou je, že fajčiarska časť bola väčšia: mala 40 miest oproti 32, ktoré boli nefajčiarske.
Cestujúci sedeli po štyroch oproti sebe. Komfort zabezpečovali jemne perované, čalúnené kreslá, na podlahe bol jemný koberec, na stenách tapety z umelého pergamenu. Vozeň bol vykurovaný, čo v tej dobe tiež nebolo obvyklé. Pasažieri mali k dispozícii aj toaletu. Cesta Slovenskou strelou, prirodzene, nebola lacnou záležitosťou. Lístok stál 100 korún a ďalších 5 korún povinná miestenka. Bežný robotník v Československu vtedy zarábal okolo 500 korún mesačne a priemerný plat v roku 1937 bol 764 korún.
Vychutnajte si množstvo snímok vo fotogalérii.
Foto: Stanislav Szali Skurák
