Stanislav Szali Skurák nesklamal svojimi fotografiami ani tentokrát. Dnes nám pod heslom Kisalföld Volán-Győr-Hungary predstaví legendu z Maďarska.
V päťdesiatych rokoch začali v Maďarsku stavbu luxusných diaľkových autobusov samonosnej konštrukcie s motormi vzadu, ktoré prežili vo výrobe plných dvadsať rokov. V tom čase patrili typy Ikarus 55 (diaľkový) a 66 (linkový/mestský) k výnimočným zjavom produkcie tzv. socialistických krajín. Výroba medzimestskej verzie Ikarus 66 sa naplno rozbehla v roku 1955 spolu s luxusným diaľkovým variantom Ikarus 55, predstaveným v roku 1954 na autosalónoch v Ženeve a Paríži. Ikarus 55 sa dodával v prevedení podľa priania odberateľa, v luxusnom interiéri mohli byť nastaviteľné kreslá leteckého typu. Počet cestujúcich sa pohyboval od 32 do 44 (prvá verzia mohla mať palubný bar). Samonosnú karosériu tvorili vonkajšie panely z 0,8 mm hrubého oceľového plechu, nitované k zváranému priestorovému rámu z oceľových profilov hrúbky 1,5 až 2 mm.
Motor, vrátane spojky a prevodovky, bol uložený pozdĺžne vzadu na výsuvnom ráme, ktorý uľahčoval opravy. Základným typom bol stojatý radový šesťvalec Csepel Diesel D.614 s objemom 8275 kubických centimetrov a výkonom 145 koní (107 kW) pri 2300 ot/min. Ten poháňal zadnú nápravu prostredníctvom päťstupňovej prevodovky so synchronizáciou na druhom až piatom stupni. Obe nápravy boli tuhé, odpružené pozdĺžnymi poloeliptickými perami (vpredu deväť, vzadu pätnásť listov); zadné tlmiče sa montovali len na prianie. Bubnové brzdy boli tlakovzdušné, riadenie šnekové Marles s prevodom 29:1 (pneumatický alebo kvapalinový posilňovač na prianie).
Dosť bolo čítania – pokochajte sa Stanislavovými fotografiami.
Foto: Stanislav Szali Skurák
