Vývoz československých autobusov do Egypta je dodnes zastretý rúškom tajomstva. Preto sa v tomto článku budeme snažiť opísať okolnosti, ktoré nakoniec viedli k vývozu autobusu Škoda 706 RO do tejto krajiny.
Vnútropolitická situácia v Egypte
V prvej polovici XX. Storočia bola vnútorná i zahraničná politika Egypta úzko spätá s Veľkou Britániou. Britská okupácia Egypta začala roku 1882. Egypt síce získal formálnu nezávislosť roku 1922, ale bol stále vedený pod dohľadom britských poradcov. V priebehu druhej svetovej vojny si Egypt prešiel značne zložitou vnútropolitickú situáciou. Už na jej začiatku prerušil diplomatické styky s Nemeckom, a to predovšetkým z dôvodu tesného spojenectva s Veľkou Britániou. V priebehu vojny však v Egypte dochádzalo k šíreniu protibritských nálad. Egyptské kráľovstvo bolo v 40. rokoch najmocnejšou a nejcivilizovanějšou zo všetkých krajín Stredného východu, teda tu Veľká Británia rozhodne nechcela stratiť svoj vplyv.
Povojnová kríza
V rokoch 1945-1952 sa Egypt nachádzal v kríze. Doterajšie tradičné politické sily stratili schopnosť viesť aj naďalej krajinu a nové politické sily využili príležitosť, aby sa chopili moci. To všetko bolo umocnené zlou ekonomickou situáciou a biednymi sociálnymi podmienkami. Na jednej strane tu bolo Moslimské bratstvo, ktoré spochybnilo legitimitu parlamentu, na druhej strane nové socialistické hnutie, ktoré chcelo dosiahnuť zmenu politickej a ekonomickej štruktúry. Tým sa vytvoril akýsi ideologický mix povojnového Egypta.
V Egypte v tejto dobe teda prevážili pravicové sily, tým bol vnútropolitický vývoj Egypta úplne odlišný od toho v Československu. To samozrejme aj sťažovalo postavenie československých zastupiteľov v Egypte. Vyslancom z iných krajín bolo dokonca doporučované, aby s československými zástupcami neudržiavali styky, pretože by sa tým mohli skompromitovať.
K napätiu v krajine tiež prispieval rozporuplný postoj egyptského ľudu ku kráľovi Farukovi.
Už jeho otec kráľ Fuad bol najbohatším mužom v krajine a takmer výhradným vlastníkom úrodnej pôdy v krajine. Kráľ Fuad sa však u egyptského ľudu tešil veľkej obľube, čo ale úplne neplatilo pre jeho syna a nasledovníka kráľa Faruka. Ten vyrástol vo Veľkej Británii, kde získal prvotriedne vzdelanie. Na trón nastúpil roku 1936 v šestnástich rokoch(!) po smrti svojho otca. Obzvlášť vďaka jeho vzdelaniu a skúsenostiam z Európy od neho egyptský ľud veľa očakával. Kráľ ale veľmi skoro získal nelichotivú povesť kvôli svojej záľube v prejedaní, pití a organizovaní večierkov. Zásadných a želaných zmien, ktoré by zlepšili život priemerného obyvateľa, sa tak Egypťania nedočkali.
Vzťahy z Egyptom do roku 1945
Diplomatické vzťahy medzi Egyptom a Československom boli nadviazané už vo februári roku 1920. neochladli ani potom, ako bol ustanovený protektorát Čechy a Morava. Zásluhu na tom mal predovšetkým chargé d’affaires Benjamin Szalatnay Stach, ktorý bol rozhodnutý brániť československé vyslanectvo v Egypte tak dlho, kým Egypt oficiálne neuzná okupáciu Československa Nemeckom. V máji 1939 došlo k zrušeniu egyptského vyslanectvo v Prahe a bol ustanovený len konzul pre správu egyptského majetku v Československu. Tým sa stal vzťah Československa k Egyptu jednostranným.
Situácia sa zmenila 12. mája 1941, kedy bol u československej exilovej vlády v Londýne vymenovaný nový chargé d’affaires Hussein Muhammed Said a vzťahy sa opäť stali recipročnými. Szalatnay sa musel vyrovnávať s komplikáciami predovšetkým na začiatku 40. rokov, kedy Káhiru ohrozovali nemecko-talianske jednotky. V dôsledku prebiehajúcich vojenských operácií v severnej Afrike bol 1. júla 1942 Szalatnay Stach nútený evakuovať československý úrad do Jeruzalema, ale už po troch týždňoch sa mohol navrátiť späť. Záujmy Československa hájil až do doby, kedy bol nahradený riadnym vyslancom Jaroslavom Šejnohom.
Propagácia komunizmu?
V priebehu druhej svetovej vojny na československo-egyptskej vzťahy pôsobilo mnoho negatívnych javov. Jedným z nich bol nejednotný postoj československého politického tábora ku komunizmu. Vývoj budúceho Československa bol však v tom čase už nastavený ľavicovo. Ďalším faktorom bol podpis spojenectva so Sovietskym zväzom, ktoré trvalo od 12. decembra 1943, kedy bola uzavretá spojenecká zmluva. Československí vyslanci boli tiež mnohokrát označovaní ako bábky komunistického režimu, ktorých hlavná úloha spočívala v propagácii komunizmu. Tento vývojový trend vo vzťahu ku komunizmu bol značne odlišný od toho, ktorý prebiehal v tejto dobe v Egypte. Napriek tomu Egypt nikdy neprestal uznávať Československú republiku a Benešovu exilovú vládu v Londýne.
Vzťahy z Egyptom po roku 1945
Celá línia povojnovej zahraničnej politiky Československa a jej úlohy boli úzko spojené prevažne s ekonomickou sférou. Cieľom bolo vytvorenie takej ekonomickej spolupráce, ktorá by pomohla s povojnovou rekonštrukciou a zabezpečila ekonomický rozvoj. iné to nebolo ani v prípade Egypta.
Hlavným ťažiskom vzťahov teda bola rovnako ako v medzivojnovom období hospodárska výmena. Po vojne bola ekonomická situácia v Egypte priamo ovplyvnená vývojom v Európe. Potom, čo v Európe skončila vojna, v Egypte predpokladali zníženie cien. Bol však termín nástupu opačného trendu a ceny prudko stúpali, a to predovšetkým v službách. Zvýšenie cien v Egypte malo priamu súvislosť so zvýšením cien zlata. Po skončení vojny navyše dochádzalo k súpereniu európskych štátov o možnosť presadiť sa na Strednom východe. V tejto oblasti sa na úkor Československa snažilo presadiť predovšetkým Švédsko a Švajčiarsko. Dokonca sa z ich popudu objavovali nepravdivé správy, že československý priemysel je vojnou natoľko zničený, že rovnako nebude môcť tovar vyvážať na tieto trhy.
… po februári 1948
Ešte do februára 1948 bol zahraničný obchod predovšetkým v rukách súkromných firiem, u dovozu v 70%, u vývozu v 38%. Situácia sa zmenila v apríli, kedy sa Ústavodarné národné zhromaždenie uznieslo na štátnej organizácii zahraničného obchodu. Organizačná výstavba štátneho monopolu zahraničného obchodu prebiehala tým spôsobom, že od roku 1948 boli zriaďované výsadné spoločnosti na vývoz a dovoz. Mali formu akciových spoločností, čo im umožnilo rýchlo nadviazať spojenie na zahraničných trhoch.
Pre Československo bolo potrebné stanoviť prioritné vývozné a dovozné artikle. Medzi vývozné produkty mali patriť hlavne chmeľ, drevo, zeleninové semená a medzi dovozné v prvom rade bavlna, ovčia vlna a surová koža.
No už v roku 1946 bol vývoz do Egypta veľmi pestrý. Vyvážali sa produkty potravinárskeho, kožiarskeho, sklárskeho, strojárskeho, kovospracujúceho, papierenského, drevospracujúceho, keramického, odevného a chemického priemyslu. Medzi konkrétnymi produktami, ktorých vývozné hodnoty presahovali milióny korún, môžeme spomenúť napr. pivo, ručné a motorové pumpy, nákladné automobily, továrenské stroje, duté sklo, klobúky, bavlnené tovary, zápalky. Vtedy ešte nik nepredpokladal, že o pár rokov k tomuto artiklu pribudnú autobusy.
Kríza po roku 1948
Naštartované obchodovanie s Egyptom ochromil februárový prevrat v Československu v roku 1948, po ktorom zosilnel jednoznačne antikomunistický postoj egyptskej vlády.
Oveľa závažnejšie následky pre vzájomné vzťahy však mal kladný čs. postoj k obnove židovského štátu na území Palestíny. Bezprostredne po vzniku štátu Izrael ho uznala čs. vláda a nadviazala s ním diplomatické styky. Tieto rozhodnutia sprevádzali protičeskoslovenské demonštrácie pred čs. zastupiteľským úradom v Káhire. No väčší význam v postoji proti Československu však mali dodávky čs. zbraní do Izraela, s ktorými izraelská armáda zastavila postup egyptských jednotiek iba 30 km od hlavného mesta. V tej dobe Izrael podporoval ako ZSSR, tak ostatné štáty ľudových demokracií. K obratu o 180 ° došlo na sklonku roku 1949, keď bolo zrejmé, že Izrael sa dostáva do sféry vplyvu Spojených štátov amerických. To viedlo k zastaveniu dodávok zbraní a následné orientáciu na arabské štáty.
Nečakaný koniec krízy
Situácia sa dramaticky zmenila v roku 1955. Po izraelskom útoku na Gazu v marci 1955 začali rokovania o dodávkach veľkého množstva čs. zbraní. Dohoda bola podpísaná 12. septembra 1955 a cena dodávaných zbraní predstavovala takmer 400 mil. Kčs (súbežne s tým dodával prostredníctvom Československa Egyptu zbrane i Sovietsky zväz). Tento kontrakt sa stal úvodom k ďalším nákupom zbraní v roku 1956 v súvislosti s vypuknutím Suezskej krízy. Masívne dodávky umožnili čs. strane zhodnotiť zbrane a vojenskú techniku vyradené z výzbroje ČSLA a dodávky modernej vojenskej techniky zabezpečili zamestnanosť v podnikoch čs. zbrojného priemyslu, ktoré neboli v dôsledku očakávaného prezbrojovania čs. armády dostatočne vyťažené.
Škoda – značka, ktorá má „cveng“
Koncom roku 1955 začali tiež rokovania o opätovnom dodávaní civilných strojov a zariadení z Československa do Egypta. Značka Škoda pritom mala v Egypte vysoký kredit. Škodovácké stroje totiž už desaťročia pracovali v tamojších továrňach a pre Egyptskú stranu bolo veľkým prekvapením, že Škoda vyrába aj autobusy. To ale nebola tak celkom pravda. Vývoj síce zabezpečoval závod Škoda v Mladej Boleslavi, sériové vozidlá odtiaľ však nikdy nevyšli a nakoniec tu bola iba prechodnú dobu zabezpečovaná výroba podvozkov pre oba typy cestných vozidiel – teda nákladné vozy i autobusy.
Produkcia autobusov bola zahájená v roku 1946 v závode AVIA Letňany. Prototyp Škoda 706 RO bol dokončený na konci roka 1946 a sériová výroba bola zahájená o rok neskôr. V závode AVIA Letňany prebiehala výroba len linkovej verzie, ostatné boli vyrábané od roku 1947 v podniku Karosa Vysoké Mýto. S ohľadom na medzinárodnú situáciu sa potom v roku 1951 vrátila AVIA k leteckej produkcii a výroba autobusov bola presunutá do Rýnovíc. Stále sa však nepoužíval názov Karosa, ale Škoda. Hlavne kvôli zahraničnému obchodu, kde značku Škoda poznali všetci a Karosu takmer nik.
Objednávka
Egyptská strana netušila, že s čs. autobusom už prakticky Škoda nemá nič spoločné a tak v roku 1956 bola podpísaná objednávka na 50 kusov autobusu Škoda 706 RO pre Egypt. Autobusy boli vyrobené so zohľadnením zvláštnych požiadaviek egyptskej strany. Patrila sem napríklad žiadosť o jednodverové prevedenie s dvojkrídlovými dverami situovanými zhruba uprostred karosérie. Neskôr sa podobné autobusy vyvážali do Nemeckej demokratickej republiky.
V autobuse pre Egypt bolo spolu 30 miest na sedenie a len 24 miest na státie. Navyše boli miesta na sedenie rozdelené podľa „komfortu“ na prvú a druhú triedu. V praxi to znamenalo, že 9 sedačiek vpredu bolo 1. triedy – platilo sa za ne vyššie cestovné a 21 vzadu od dverí bolo 2. triedy. Všetky bočné okná autobusov Škoda 706 RO v prevedení „Egypt“ boli riešené ako otváracie. Všetky tieto autobusy boli vyrobené v polovici roka 1956 a dopravené do Egypta, kde premávali hlavne v Alexandrii a v Káhire. Bližšie údaje o ich prevádzke nie sú známe, no dochovali sa fotografie zo 60. rokov, ktoré ich zobrazujú na rôznych linkách v krajine.
V budúcom článku sa k tejto téme vrátime a predstavíme si autobus Škoda 706 RTO a jeho púť v krajine pyramíd.
Foto: Archív Karosa, Alexandria Lovers,
