Santa Fe Trailways „Victory Liner“ bol svetovým unikátom!

Existujú dva nezvyčajné fakty o tomto autobuse. Jeden vidíte na obrázkoch – mal veľmi zvláštne kĺbové uchytenie predelenej kabíny a druhý, že jeho telo bolo z preglejky!
Bol postavený počas druhej svetovej vojny v továrni Santa Fe Trailways (Wichita) podľa projektu vlastných inžinierov, ktorí pracovali na pokyn geniálneho riaditeľa tejto firmy Gene Allena. Autobus bol navrhnutý tak, aby mohol bez problémov previezť 117 továrenských robotníkov do práce a späť. A preglejka? Kov bol jednoducho v tých časoch príliš drahý a tak sa šetrilo, kde sa dalo.
Keďže sa po vojne nezachoval, dodnes sa polemizuje, ako vlastne vodič mohol riadiť a manévrovať s týmto autobusom, keďže kabína bola delená pozdĺžne a spodná časť sa otáčala, kým vrchná bola zafixovaná priamo.

Čriepky z histórie

V roku 1942 postavila americká vláda vtedajšiu najväčšiu továreň na strelivo na svete na ploche neuveriteľných 43 472 hektárov (10 747 akrov). Táto továreň mimo Kansas City zamestnávala viac ako 12 000 zamestnancov. Dostať všetkých týchto pracovníkov do továrne si vyžadovalo rozsiahlu sieť verejnej dopravy. Bolo rozhodnuté: Hlavným prvkom by boli autobusy – hlavným dodávateľom by bola spoločnosť Santa Fe Trailways Lines. Nové autobusy však vyžadovali na výrobu množstvo vzácnych materiálov – oceľ, gumu atď. Santa Fe hľadala nejaké „out-of-the-box“ alternatívy k vtedajším autobusom, ktoré boli dlhé 35 stôp a pojali okolo 33 sediacich cestujúcich.

Bolo navrhnuté postaviť predĺžený a navyše poschodový autobus. Na výrobu karosérie však namiesto ocele bol odporučený nový typ vystuženej preglejky. Preglejky bol totiž dostatok a výsledkom by mal byť aj ľahší autobus. Na urýchlenie nástupu a výstupu cestujúcich mal autobus podstatne viac dverí ako bežné typy.

Jeho kapacita na sedenie bola 117 – počet sedadiel bol dosť natesno „tri a dva“ v porovnaní s obvyklými „dvoma a dvoma“ v rade. Existuje len veľmi málo ďalších informácií o dĺžke, šírke alebo pohonnom ústrojenstve. Pravdepodobne mal veľký šesťvalcový motor Hall-Scott SOHC, ktorý bol v tom čase jedným z najsilnejších cestných motorov.

Aj keď bolo naplánované vyrobiť niekoľko kusov tohto autobusu, vyzerá to, že bol postavený iba jeden. A keďže sa používal takmer 24 hodín denne – pri troch pracovných zmenách, preglejková karoséria sa pravdepodobne dosť rýchlo opotrebovala.

Foto: thepetrolstop.com 

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest