V 70. rokoch 20. storočia produkty VEB Robur-Werke Zittau výrazne zastarali. Bola potrebná nová generácia nákladných vozidiel.
Po rozhodnutí Rady ministrov v roku 1971 o vývoji radu nákladných vozidiel sa plánovalo, že sériový nástupca Robur LO 2002 sa objaví do roku 1980. Za týmto účelom bola nadviazaná úzka spolupráca so závodom VEB Automobilwerk Ludwigsfelde (súčasť Industrieverband Fahrzeugbau – IFA).
Experimenty
Bolo tiež vyrobených niekoľko rôznych experimentálnych vozidiel novej rodiny: medzi nimi autobus B26 s karosériou od Karosseriewerk Halle. Robur B26 s usporiadaním kolies 4×2 bol vyrobený ako prototyp v roku 1973. Hovorí sa o ňom dodnes že bol tak škaredý až bol pekný. Postavený bol na bežnom nákladnom podvozku LO.
Zvláštne na tomto autobuse bolo, že predná a zadná časť bola vyrobená zo syntetickej živice. Na rozdiel od doterajšieho zváraného spojenia rámu s karosériou bola karoséria nového autobusu pripevnená k podvozku elastickými odnímateľnými prvkami.
Aký bol osud tohto autobusu?
S rovnakým názvom ako prototyp sa už iný autobus nevyrobil. Nemci tomu hovoria, že čosi „politicky zlyhalo“ (politisch kaputt gemacht). Nástupca autobusu B26 s názvom O-611 s ním však mal veľa podobného. Autobus mal 6-valec s výkonom 77 kW / 105 koní a veľmi podobnú karosériu. Ale to je už iný príbeh…
