Dnes si zaspomíname na časy, kedy horským priechodom Čertovica prešiel málokto…
Horský priechod Čertovica má v najvyššom bode 1238 metrov nad morom. Spája mestá Liptovský Hrádok a Brezno, dediny Vyšná Boca na liptovskej strane a Jarabá na Horehroní.
Cestičky cez lesy
Po zániku baníctva sa na Bociach žilo ťažko. Miestnym chýbalo poriadne prepojenie s okolitým svetom, aby mohli za zárobkami ľahšie dochádzať. Spojenie s Horehroním a Liptovom cez lesy okolo Čertovice existovalo už dávnejšie ako dnešná asfaltová cesta. Šlo skôr o chodníky či cestičky cez lesy. Ľudia vždy hľadali najdostupnejšie spôsoby na prekonávanie vzdialeností. Vtedajšie cesty cez priesmyk boli užšie ako dnes, museli stačiť hlavne koňom s vozmi. V porovnaní so súčasnou trasou boli kratšie, ale prudšie. Kone potom oddychovali vo vozárni v Malužinej, kde bol aj hostinec.
Ešte predtým, ako sa postavila asfaltová cesta, chodili Bocania na zábavy do Jarabej a mládenci z Jarabej na zábavy na Bocu. Množstvo pamätníkov tých čias však spomínalo, že za Čertovicou nikdy neboli, pretože hore viedli pristrmé cesty. A to bol kameň úrazu aj pre konské či býčie povozy. Býky strminou nevládali ťahať voz a kone bývali tiež veľmi vysilené. Navyše musela na voze perfektne fungovať silná brzda, aby sa cestou z kopca neprevrátil.
Úľavou pre ľudí bola súkromná autobusová linka medzi Bocami a Kráľovou Lehotou, premávala od roku 1931. Ak nebola cesta blatistá alebo zasnežená, vodič tohto autobusu neraz došiel z Boce až do Brezna.
Stavba novej cesty
Ešte významnejšou udalosťou bola výstavba novej štátnej cesty, ktorá mala spojiť Liptov s Horehroním cez horské sedlo Čertovica. Stavba bola rozvrhnutá do štyroch úsekov a uskutočnila sa v rokoch 1936 až 1942. Realizovala ju firma Ing. Bartu a Ing. Holého zo Spišskej Novej Vsi. Pracovalo na nej 1000 až 1500 robotníkov a rôznych špecialistov. Boli medzi nimi aj všetci práceschopní Bocania. Cestu cez sedlo Čertovica stavali za Slovenského štátu. Okrem miestnych chlapov sa na jej výstavbe podieľali aj Rómovia, ktorí boli za základe diskriminačných zákonov zaradení do pracovných útvarov. Nová cesta poskytla Bocanom možnosť rýchlejšieho a pravidelného spojenia medzi okolitým aj vzdialeným svetom.
Zároveň sprístupnila údolie, ako aj centrálnu časť Nízkych Tatier pre v tom čase rozbiehajúce sa športové a turisticko-rekreačné záujmy. Na jednej strane znamenala rozvoj turizmu a ľahšie spojenie so svetom, ale na druhej strane hľadali a našli jednoduchšie a výhodnejšie zdroje obživy. Ešte pred skončením druhej svetovej vojny vznikli ďalšie súkromné autobusové spojenia medzi Horehronom a Liptovom a dnes by už málokoho napadlo, že pred osemdesiatimi rokmi bolo naozaj len málo ľudí, ktorí cez Čertovicu prešli…
