Bol vyrobený v Maďarsku, no jeho domovom bola Nemecká demokratická republika (NDR).
Kvôli vyčnievajúcemu chvostu a burácajúcemu hlasnému hluku motora ho prezývali Východní Nemci „cigara“, „raketa“ alebo „vysávač“. Dnes vám predstavíme nádherne zrekonštruovaný autobus, ktorý budí na zrazoch veteránov v Nemecku naozaj zaslúženú pozornosť.
Novinka, ktorá ohúrila pred takmer 70 rokmi
Ikarus 55. Jeho sláva začala v päťdesiatych rokoch v Maďarsku, kedy v tamojšom závode Ikarus začali výrobu autobusov so samonosnou karosériou a motorom vzadu. Prototyp Ikarus 66, zatiaľ proti sérii s trochu odlišnou karosériou, ale už so vznetovým motorom Csepel D.613 / D.614 (92/107 kW) v zadnej časti, sa predstavil v roku 1952. Dovtedy maďarský podnik vyrábal len konvenčné typy, hoci už samonosnej konštrukcie. Výroba tejto mestskej, respektíve medzimestskej verzie Ikarus 66 sa naozaj naplno rozbehla v roku 1955 spolu s luxusným diaľkovým autobusom Ikarus 55, ktorý bol predstavený o rok skôr na autosalónoch v Ženeve a Paríži. Ikarusy 55 vtedy svojím impozantným zjavom prevyšovali výrobky zo západnej Európy.
Autobus podľa želania zákazníka
Ikarus 55 sa dodával v prevedení podľa priania odberateľa, v luxusnom interiéri mohli byť nastaviteľné kreslá leteckého typu, počet cestujúcich sa pohyboval od 32 do 44 (prvá verzia mohla mať palubný bar). Samonosnú karosériu tvorili vonkajšie panely z 0,8 mm hrubého oceľového plechu, nitované ku zváranému priestorovému rámu z oceľových profilov hrúbky 1,5 až 2 mm. Motor, vrátane spojky a prevodovky, bol uložený pozdĺžne vzadu na výsuvnom ráme, ktorý uľahčoval opravy. Základným typom pohonu bol stojatý radový šesťvalec Csepel Diesel D.614 s objemom 8275 cm 3 (ø 112 x 140 mm) a výkonom 107 kW (145 k) / 2300 min -1, ktorý poháňal zadnú nápravu prostredníctvom päťstupňovej prevodovky ASH 65-3 so synchronizáciou na II. až V. stupni.
Obe nápravy boli tuhé, odpružené pozdĺžnymi poloeliptickými perami (vpredu 9, vzadu 15 listov); zadné tlmiče sa montovali na želanie. Vzduchotlakové bubnové brzdy mali činnú plochu 4240 cm 2 ; riadenie bolo šnekové Marles s prevodom 29: 1 (pneumatický alebo kvapalinový posilňovač na želanie). Vedľa strešného nosiča na 300 kg sa batožina ukladala do podpodlahových priestorov 3,1 m3. Krídlové dvere boli jedny úplne vpredu, na želanie dvoje na pravom boku. Autobus o vlastnej / celkovej hmotnosti 9,5 / 14,9 t dosahoval najväčšiu rýchlosť 98 km / h. Ikarus 55 mal celkové rozmery 11 390 x 2500 x 2900 – 3090 mm, rázvor náprav 5500 mm a rozchod kolies P / Z 2013/1825 mm. Pneumatiky mali rozmery 11,00 – 20. Vývozná spoločnosť Mogürt ponúkala exportné prevedenie s nemeckým šesťvalcom Henschel Diesel (až 141 kW) a prevodovkou ZF6.
Diaľkové typy 55 slúžili aj v Československu (dovezených 110 kusov). Najväčším odberateľom bola východná časť Nemecka (NDR). V Maďarsku bolo vyrobených 7425 luxusných Ikarusov 55, produkcia skončila v roku 1972. Východní Nemci začali tento typ dovážať od roku 1956. Spolu s Ikarusom 66 bolo dodaných viac ako 8000 vozidiel do NDR a „pikoškou“ je, že hoci sa tieto autobusy prestali vyrábať v roku 1972, v roku 1988 bolo v tejto krajine ešte stále v prevádzke 717 kusov Ikarusu 55. Toto je jeden z nich.
Foto: rebus.de
