Ikarus EAG E94G bol mnohými považovaný za najkrajší kĺbový autobus maďarskej výroby všetkých čias. Model E94G, ktorý sa zrodil v zenite existencie továrne na autobusy Ikarus, mohol byť úspešným produktom. No ekonomické podmienky na prelome tisícročí neumožňovali jeho produkciu v rozmeroch, ktorú by si zaslúžil z hľadiska technickej úrovne a kvality spracovania. Z nádejného plánu bolo nakoniec vyrobených iba niekoľko kusov, všetky našli uplatnenie na domácom trhu. Kvôli vzácnosti tohto typu má dnes významnú priemyselnú a historickú hodnotu.
Cesta novým smerom
V roku 1994 spoločnosť Ikarus Egyedi Autóbuszgyár Kft. vystúpila zo svojej bývalej úlohy špecialistu na diaľkové autobusy. A to s modelom Ikarus EAG E94 určeným pre mestskú a prímestskú dopravu. Spoločnosť chcela ísť vlastnou cestou. Za týmto účelom, v rozpore so systémom typového označovania materskej spoločnosti Ikarus, táto séria ako prvá začala používať typové označenie začínajúce sa písmenom E. Toto označenie sa neskôr objavilo na ďalších produktoch Ikarus EAG. V posledných rokoch tisícročia sa kládol čoraz väčší dôraz na novo vyvinuté mestské typy, takže bolo logickým krokom doplniť ponuku o kĺbový model. Ten čas nastal v roku 1997.
Modulárna konštrukcia ponúkala slobodu
Kompletné označenie modelu pre prvý a jediný samostatne vyvinutý kĺbový autobus bolo Ikarus EAG – E94G Stork (Stork znamená v angličtine bocian). Modely Ikarus EAG používali rôzne názvy vtákov na Indikáciu doplnkového typového označenia. Písmeno „G“ v typovom označení odkazuje na nemecké slovo gelenkbus , teda kĺbový autobus. Vývoj E94G režíroval legendárny hlavný dizajnér Ikarusu Lajos Torma. Jeho meno sa v tej dobe spájalo s nespočetnými kvalitnými modelmi Ikarus vyrobenými na mieru. Po posúdení potrieb a príležitostí na trhu vytvoril tím špecialistov továrne nový produktový rad. V ňom bol každý člen nezávislej rodiny autobusov štrukturálne a formálne zjednotený. Nadstavbu kĺbového typu bolo možné odvodiť z modelu Ikarus 396, ktorý bol vyvinutý 1984 a považovaný za predchodcu všetkých nasledujúcich typov Ikarus EAG.
Tento fakt bol asi bol najilustratívnejší príklad praktickej implementácie modulárnej konštrukcie typickej pre rodinu jednotlivých autobusových typov. Takýto prístup umožnil ľahkú montáž výrobkov EAG na najrôznejšie podvozky v rôznych prevedeniach a ponúkol najširší výber možností. Dizajn vozidla bol zabezpečený polosamonosným konštrukčným princípom. Jeho podmienky vytvárala nosná konštrukcia zabudovaná medzi prednou a zadnou nápravou samohybného podvozku, čo pri vývoji poskytovalo veľkú slobodu.
Pre aj proti
Výsledkom bolo, že E94G zdedil aj množstvo vlastností typických pre diaľkové typy Ikarus EAG, vďaka čomu bol jedinečný a produktívnejší ako jeho konkurenti. Zároveň sa tým typ o niečo predražil, pretože zakrivené bočné rámy a k nim zapadajúce dvere a okná vyústili do zložitejšieho, viacfunkčného, a teda drahšieho modelu.
Ďalšou nevýhodou bolo, že E94G na rozdiel od sólovej verzie, ktorá bola k dispozícii aj vo verzii nízkopodlažnej, existovala iba v štandardnom podlahovom prevedení, ktoré bolo začiatkom 90. rokov medzi typmi mestských autobusov v Európe čoraz zastaranejšie.
Premiéra
Trojdverový prototyp autobusu bol dokončený v prvých mesiacoch roku 1997, ale od samého začiatku bolo do plánov zahrnutých niekoľko návrhov, čiastočne v nádeji na objednávky od maďarských dopravcov. Medzinárodná premiéra nového kĺbového autobusu bola naplánovaná na výstavu Car & Bus ’97 v Kortrijku, predchodcovi dnešného Busworldu. Maďarskej verejnosti sa novinka predstavila 27. mája 1997 na výstave Industria v Budapešti. Kĺbový Ikarus EAG E94G vzbudil zaslúžený záujem. Aj na dochovaných farebných snímkach vyzerá naozaj dobre. Mal veľmi atraktívny strieborno-tmavomodrý povrch. Tvorcovia veľkolepého a sofistikovaného kĺbového autobusu (Lajos Torma, Lajos Füzesi, Péter Kozák a Antal Varga v mene Automobilovej továrne Csepel) dostali na jesennom BNV Špeciálnu cenu predsedu vlády v oblasti dizajnu.
Začiatok konca
Napriek povzbudivému začiatku bola kariéra tohto typu, mierne povedané, nejednoznačná. Aj keď sólová verzia E94 dosiahla v škandinávskom regióne nebývalý úspech, najmä vo Fínsku, menej vyhľadávaná kĺbová verzia si našla zákazníkov iba na maďarskom domácom trhu. Nakupovaniu tohto typu bránila cenová citlivosť potenciálnych kupcov. Podľa vtedajších novinových článkov bol model E94G ponúkaný za cenu od 40 do 50 miliónov HUF v závislosti od vybavenia a aby bola jeho výroba rentabilná, muselo by sa predať najmenej 100 kópií kĺbového modelu. V Maďarsku sa tak drahý autobus odvážil zakúpiť len veľmi malý počet majiteľov. Úlohu v tom zohrala aj silná interná konkurencia. Týmto bol osud E94G, ktorý sa kedysi začal s perfektnými vyhliadkami, prakticky spečatený. Model bol tiež vynechaný z programu modernizácie továrenských modelov a čoskoro bol vyradený z ponuky.
Epilóg
Nakoniec sa k bránam závodu Ikarus EAG v priebehu štyroch rokov dostalo iba osem kópií modelu E94G. Šesť z vyrobených kĺbových vozidiel bolo postavených na podvozku Csepel a zvyšné dva autobusy boli postavené na podvozku Rába s vlastným pohonom. Napriek tomu, že takmer všetky dokončené autobusy boli jedinečnými exemplármi, slúžili svojim majiteľom spoľahlivo viac ako 15 rokov a atraktívne vozidlá sa páčili vodičom autobusov aj cestujúcim.
Foto: Magyarbusz [Info]
