Tragický príbeh, ktorý sa pred pár rokmi stal v Spojenom kráľovstve spojil množstvo dobrých ľudí, ktorí si uctili neobvyklým spôsobom pamiatku jednej skvelej mačky.
Missy
Missy bola neobyčajne – obyčajná mačka, ktorá mala „srdcovú“ záľubu. Denne sa totiž jej dočasným domovom stala autobusová zastávka v anglickom Leigh Parku v Havante. Tu strávila väčšiu časť dňa. Miestni ľudia, cestujúci aj vodiči autobusov si na ňu zvykli tak, že sa stala neoddeliteľnou súčasťou ich života.
Missy mala približne 13 rokov. Bola najdúch. Jej oficiálnym domovom bol byt Richrada McCormicka, 72 ročného majiteľa, ktorý ju našiel a prichýlil k sebe. Zakrátko na to si Missy vydupala „potulkové hodiny“. To bol čas, kedy zmizla z bytu a utekala na autobusovú zastávku. Vždy sa však vrátila domov. Na zastávke sa stala stálicou, ktorá rozžiarila deň aj tým najviac namosúreným ľuďom. Aspoň takto ju opisovalo množstvo ľudí, ktorým na autobusovej zastávke prirástla k srdcu. Missy zvykla pozdraviť cestujúcich v autobuse, keď sa vracali domov alebo do práce. Tí ju na oplátku pritúlili, pohladili, prípadne jej dali nejakú dobrotu pod zub.
Toto sa stať nemalo…
V ten osudný piatok nebolo trinásteho, no napriek tomu sa udialo niečo hrozné. Niekoľko neznámych útočníkov napadlo Missy priamo na zastávke. Doslova si z nej urobili futbalovú loptu…
Ťažko doráňaná Missy sa ešte dokázala doplaziť k svojmu pánovi. Jeho dcéra ju okamžite zobrala k veterinárovi. Neskôr pre The Telegraph povedala: „Missy mala zlomeninu čeľuste a lebky, takmer všetky zuby boli vyrazené zrejme nejakým ťažkým predmetom. Zostali jej len dva, z toho jeden doslova visel, ako na niti. Mačka mala tiež ťažké krvácanie do oka. Veterinári boli pri takom rozsahu zranení bezradní. Missy by totiž už nikdy nebola, ako predtým, aj ak by ju zachránili. Preto ju navrhli uspať.“
S obrovským žiaľom sa rodina rozhodla. Na zázrak sa čakať nedalo. Iného východiska nebolo a tak Missy humánne uspali. Naveky.
To všetko sa stalo v piatok.
Pondelok
Začiatok týždňa by bol taký, ako každý iný, keby sa medzi domácimi nezačali šíriť informácie o brutálnom útoku na Missy. Domáci ihneď „jej“ zastávku začali obsypávať kvetmi. Kvetiny, fotografie, detské kresby a správy zostali na lavičke autobusovej zastávky, kde Missy často našli spať alebo sedieť niekomu na lone. Posolstvo mačky, ktorá nosila šťastie sa začalo šíriť sociálnymi sieťami aj s odkazmi do mačacieho neba.
Samantha Hadaway napísala: „Odpočívaj v pokoji, drahá Missy. Ďakujeme ti, že si prinútila ľudí usmievať sa každý deň a na oplátku sme ti vždy dali nejakú láskavosť. Bolí ma takéto nezmyselné hrozné ukončenie života vzácneho malého kožušinového anjela.“
Jeden z vodičov autobusu zanechal odkaz, v ktorom napísal: „Vždy si ma rozosmiala. Budeš mi chýbať.“
Zbierka, ktorú založil vodič autobusu
Smrť Missy otriasla mnohými. Craig Cockram, vodič autobusu na miestnej linke číslo 39 začal zháňať finančné prostriedky na postavenie pamätníka na jej počesť. S pomocou priateľov spustil online stránku, aby zhromaždil peniaze na postavenie pamätnej tabule na autobusovej zastávke na počesť Missy. Pôvodný cieľ bol 500 libier. Dnes na počítadle svieti číslo 5000! Príbeh Missy chytil za srdce celý svet a príspevky prúdili od Austrálie po USA.
Jeden darca z USA napísal: „Pamätajte na radosť a šťastie, ktoré Missy v priebehu rokov priniesla tým, ktorí čakali na autobus.“
Pamätník
Craig Cokram nemohol veriť svojim očiam, keď videl na účte vyzbieraný desať násobok plánovanej sumy. Rozhodol sa teda, že Missy nebude mať na zastávke len pamätnú tabuľu, ale aj malý pamätník, aby na ňu ľudia nikdy nezabudli. Ostatné peniaze boli venované na zvieraciu charitu.
Pamätná lavička je vyrobená z dubového dreva so sochou schúlenej mačky, vyrezanej z drahého sekvojového dreva. Lavička bola umiestnená na trávnatú krajnicu priamo oproti obľúbenému prístrešku Missy.
Starostka Havantu Faith Ponsonbyová, ktorá pamätník odhalila, povedala: „Pre deti bolo jej pohladenie niečo, na čo sa mohli každý deň tešiť.“
P.S.: Páchateľov sa nikdy nepodarilo vypátrať…
