Automobilová žurnalistika dnes neoddeliteľne patrí do sveta tak tlačených ako digitálnych médií. My sme pátrali po jej začiatkoch a natrafili sme na žurnál z roku 1913!
„A Motor“
Slovensko patrilo v tom čase do Rakúsko – Uhorska. Vstup do mystického technického sveta automobilizmu bol v tom čase možný iba pre malý okruh členov automobilových klubov, nakoľko kvôli vydávaniu motoristického časopisu bolo potrebné oboznámiť sa s odbornými materiálmi a popismi, zoznámiť sa s novými technickými novinkami a zrozumiteľnou rečou ich opísať.
Rakúsko – Uhorsko patrilo k prvým krajinám, ktoré takýto časopis mali. Volal sa A Motor a uzrel svetlo sveta vďaka členom Kráľovského maďarského automobilového klubu. Veľkou výhodou bolo, že sa v žurnáli objavili čiernobiele fotografie v slušnej kvalite a tak vám ich môžeme v dnešnom článku priniesť aj s popisom.
Jedno z prvých čísel z roku 1913 sa venovalo aj rozmáhajúcej sa autobusovej doprave. Okrem toho predstavilo moto novinky, ako napríklad odnímateľné koleso, štartér motora alebo zariadenie včasného varovania na vozidlách. Poďme si ho prelistovať.
Nákup autobusov, ktorý sa nekonal
Ktovie, ako by sa odohrávali ranné dejiny autobusovej dopravy u nás, ak by nevypukla v roku 1914 1. Svetová vojna a po jej skončení nezaniklo Rakúsko-Uhorsko. V roku 1913 totiž poslanci Uhorského snemu uvažovali o zakúpení dvojposchodových autobusov z Anglicka, respektíve priamo z Londýna. Tieto mali premávať v Budapešti práve od roku 1914. Bohužiaľ prišla vojna…
Štartér „na pedál“
Mnohí si iste pamätáte na štartovanie automobilov pomocou kľuky, ktoré sa objavovalo v nemých čiernobielych groteskách s Chaplinom a inými komikmi. Štartér, bez ktorého si v dnešnej dobe nevieme predstaviť žiadny automobil, bol vynájdený v roku 1911, hoci automobilový priemysel sa začal vyvíjať podstatne skôr.
Absenciu štartéra v minulosti nahrádzali spomínané ručné štartovacie kľuky, ktoré sa však kvôli vývoju v oblasti točivých elektrických strojoch stali prakticky nepoužiteľnými. Po množstve odskúšaných typov elektrických strojov, sa stal vhodným kandidátom jednosmerný motor. Tento titul si zaslúžil najmä vďaka jeho veľkému točivému momentu pri malých otáčkach, čo je ideálna vlastnosť pre motor štartéra. Na obrázku je elektromotor označený písmenom A. Uvádzal sa do činnosti ovládačom P – pedálom, ktorého stlačenie priviedlo do elektromotora 12V prúd z batérie. Hriadeľ štartéra pokračoval pomocou kĺbového spoja k treciemu valcu R, ktorý bol potiahnutý vhodným materiálom (koža, guma) a bol rovnako široký ako rotujúca príruba zotrvačníka motora. Akonáhle zotrvačník motora dosiahol viac ako 150 otáčok, motor sa naštartoval a uvoľnením pedála sa vypla batéria napájajúca štartér a súčasne sa trecí valec vzdialil od zotrvačníka pomocou pružiny. Motor sa teda štartoval jediným stlačením pedálu.
Kolesá
Kolesá boli na prelome 19. a 20. storočia čoraz väčším problémom pre motoristov. Pravda nešlo o kolesá ako také, ale skôr o pneumatiky. Autá boli čoraz rýchlejšie a ťažšie a pôvodné drevené už dávno nespĺňali potreby vodičov. Zvlášť Francúzov, ktorí zbožňovali preteky automobilov. Francúzi dokázali rozbehnúť najrozsiahlejšiu automobilovú výrobu. Práve francúzska továreň Panhard &Levassor vyrábajúca autá s Daimlerovými motormi mala najväčšiu zásluhu na ich rýchlom technickom rozvoji. Nikde inde sa v tom čase neusporadúvalo toľko automobilových súťaží ako vo Francúzsku. V roku 1895 usporiadali prvé skutočné preteky automobilov z Paríža do Bordeaux a späť. Medzi pretekármi štartoval aj André Michelin, ktorého vozidlo malo na rozdiel od ostatných na kolesách pneumatiky, vyrábané rodinnou firmou. Na prelome storočí sa začalo s výrobou odnímateľných pneumatík, ktoré nepotrebovali lepenie. Takto vyzeralo v rioku 1913 automobilové koleso Sankey.
Čoraz viac rástol dopyt po kolesách s pneumatikami a zároveň vzrastali požiadavky na to, aby sa dalo pri výmene pneumatík zložiť koleso jednoduchšie, ako tomu bolo do tých čias. Spoločnosť Sankey si patentovala takzvané „koleso s rýchlym uvoľnením“.
„L’Automatic Protector“
Francúzi sa vydali iným smerom a priniesli na automobilový trh novinku menom „L’Automatic Protector“ – zariadenie, ktoré bolo vybavené acetylénovou či elektrickou lampou, ukrytou v obale s prednou stenou zloženou z farebných červeno bielych kociek: počas bežnej prevádzky svetlo osvetľovalo poznávaciu značku auta, po stlačení brzdového pedála pomocou mechanického prevodu sa uviedlo do otočného pohybu tienidlo žiarovky a tá svietila stredom cez červenobiele štvorce a dávala tak znamenie, že automobil znižuje rýchlosť ešte skôr, než vodič „vyhodil“ smerovku.
Bonus na záver
Chorvátsko-slavónske kráľovstvo bolo tiež súčasťou Rakúsko-Uhorska. V roku 1913 bola nasnímaná táto unikátna fotografia poštového automobilu, ktorým sa za poplatok mohli prevážať aj cestujúci.
Foto: Print Collection
