Stáva sa, že niekedy natrafíme na fotografiu autobusu, pri ktorej máme silné nutkanie zistiť o ňom čo najviac informácií. MAZ-COMCO nás zaujal natoľko, že sme sa pustili do pátrania.
Stalo sa v roku 1991. Na medzinárodnej výstave, ktorá sa konala v Plovdive, sa v stánku bulharského predajcu MAZ, spoločnosti COMCO, predvádzali experimentálne neobvyklé autobusy, ktoré vznikli v jednom z podnikov v Slovinsku v spoločnosti „Kovinarska Vrhnika“ na predĺženom podvozku MAZ-5337 (MAZ-533710). Boli vybavené karosériami navrhnutými miestnymi špecialistami. Jeden z nich dostal karosériu v prímestskej verzii, druhý v turistickej verzii.
Ako motory podvozkov boli použité 180-koňové 6-valcové vznetové motory tvaru V YaMZ-236. Tie boli vyrobené Jaroslavľským automobilovým závodom, masovo montované na sériové nákladné vozidlá Minského automobilového závodu. Treba poznamenať, že vzhľad autobusov sa nevyznačoval osobitnými vylepšeniami. Vyzerali skôr ako úžitkové alebo armádne vozidlá než osobné autobusy. Hlavnou nevýhodou bolo umiestnenie dieselového motora v kabíne. To bolo určite pre vodiča a cestujúcich nepohodlné kvôli zvýšenému hluku a vibráciám počas jazdy.
💡
Je potrebné poznamenať, že v materskom závode MAZ v Minsku sa dovtedy vyrábali len nákladné automobily. Boli určité predpoklady, že továreň by zvládla aj výrobu vlastných autobusov, ale po páde socialistického bloku sa dosť váhalo… Vráťme sa do roku 1991: Modely COMCO zaujali predstaviteľov spoločnosti MAZ a najmä zástupcu spoločnosti MAZ v Bulharsku J. N. Markijovana, a tak sa na jeho žiadosť oba stroje dostali do Minského automobilového závodu, kde sa o výrobe autrobusov čoraz viac hovorilo. V Minsku boli MAZ-COMCO preskúmané a prešli cyklom testov.
Predpokladá sa, že svojho času sa dokonca považovali za potenciálnych predchodcov budúcich prvých sériových autobusov MAZ. Údajne sa plánovala ich výroba pod indexom MAZ-7203. Po objavení sa vozidiel v závode sa objavili fámy, že takéto autobusy sa budú v závode vyrábať. Tie však neboli opodstatnené. Napriek tomu, že autobusy boli vysoko unifikované s nákladnými výrobkami MAZ, mali jednoduchý dizajn a mali sa rýchlo zvládnuť vo výrobe, nebolo možné vstúpiť na trh s takýmto vzhľadom a celým radom konštrukčných nedostatkov. A v Minsku to dokonale pochopili. Výsledkom bolo, že prvými sériovými autobusmi MAZ sa stal MAZ-101 v licencii nemeckého Neoplanu.
Čo sa stalo s prototypmi?
Experimentálne MAZ-COMCO boli dlho v nefunkčnom stave, ale potom ich opravili, premaľovali a dali im emblémy MAZ. Prímestskú verziu prevádzkoval MAZ dlhé roky ako služobný autobus, niekoľkokrát ho prelakovali a v roku 2006 bol odpísaný. V roku 2004 bola verzia s turistickým salónom prevedená do podriadenosti Ministerstva pre mimoriadne situácie Bieloruskej republiky, kde bola prevádzkovaná až donedávna.
