Ak sa vám zdá názov tohto článku povedomý, nemýlite sa. „Malý veľký autobusár“ Miško, s ktorým sme robili rozhovor vlani, má nových skvelých kamarátov. Navyše naladených na rovnakej vlne.
Niekedy nám náhoda prinesie do cesty perfektný námet na článok. Stalo sa tak na nedávnom Memoriáli Mariana Polónyho v Banskej Bystrici. V dave ľudí bola neprehliadnuteľná trojica mladých chlalanov, zvedavo kolujúcich okolo autobusových veteránov. Spoznali sme jedného z nich. Bol to Miško Hronček, u ktorého na návšteve doma sme boli vlani. Nenechali sme si újsť príležitosť urobiť rozhovor s trojicou Miško, Nico a Samko.
Ste všetci z Banskej Bystrice?
Miško: Nie, nie sme. Iba ja tu bývam.
Ako ste sa teda zoznámili?
Miško: Cez internet. Chalani si prečítali rozhovor, ktorý ste robili so mnou a oslovili ma cez Facebook.
Nico: Zaujalo nás nielen to, že existuje niekto, koho bavia autobusy tak, ako mňa so Samkom, ale aj to, že si takýchto fanúšikov vážite. Skamarátili sme sa veľmi rýchlo a robili sme všetko pre to, aby sme sa čím skôr stretli aj naživo a nielen cez sociálne siete.
Samko: A tak sme aj teraz tu spolu všetci traja. Vlastne štyria, lebo je tu s nami aj moja sestra Kika.
To je super. Miško je Banskobystričan. Odkiaľ ste vy dvaja?
Nico: Bývam neďaleko od mesta Žarnovica v dedinke Voznica.
Samko: Ja som od Žiaru nad Hronom. Presnejšie zo Starej Kremničky.
Koľko máte rokov?
Miško: Ja tento rok už trinásť.
Nico: Osemnásť.
Samko: Deväť.
Takže všetci traja ste ešte „školou povinní“. Kde šudujete?
Nico: Navštevujem druhý ročník na Súkromnej strednej škole Technickej v Žiari nad Hronom.
Samko: Druhá základá škola Žiar nad Hronom.
⚪️🔵🔴
Keďže Miška sme vyspovedali vlani, budú nasledujúce otázky venované hlavne Nicovi so Samkom:
Čo vás priviedlo ku koníčku – autobusom?
Nico: To si pamätám presne, asi v piatom ročníku ZŠ sme išli na výlet do ZOO do Bojníc. Išli sme tam autobusom. Vtedy ma to chytilo, a drží ma to doteraz, a dovolím si tvrdiť, že držať ma to bude navždy.
Samko: Môj ocino je autobusár. Vyrastať v rodine, v ktorej je otec profesionálny šofér, je pre jeho potomkov podľa mňa často o tom, že to posunie ich detstvo smerom k motorom. Toto je aj môr prípad.
Pamätáte si aj presnejšie, koľko ste mali rokov, keď vás autobusy začali zaujímať?
Nico: Na tom výlete do Bojníc som bol piatak. Vtedy som mohol teda mať približne 12 možno 13 rokov.
Samko: (usmeje sa) No ja, ako dieťa autobusára, som k tomu „pričuchol“ oveľa skôr. Mal som päť rokov…
Čo vás vlastne na autobusoch láka – zaujíma?
Nico: Najprv sa mi páčili maličkosti, zatváranie/otváranie dverí, a keď mi šofér dovolil naštartovať motor, vtedy som bol najšťastnejší. Ale potom sa išlo časom ďalej. Máme tu perfektných vodičov, ktorí ma už poznajú a nebránia mi v mojej zvedavosti. Tak mi ukázali, ako sa vydávajú lístky a čo všetko je potrebné na pokladni stlačiť, aby cestujúci svoj lístok dostal. Dokonca som mohol zopár z nich vytlačiť sám. Všetko smerovalo k tomu, po čom som najviac túžil, a to „kerovanie“. Na konečnej zástavke mi jeden z kamarátov – šoférov dovolil asistovať pri otočení autobusu. A to bola naozaj paráda.
Samko: Mne sa na autobusoch páči ich motor a vzhľad. Keďže ocino je autobusár, mal som od malička šancu pozrieť sa „pod kapotu“ rôznych autobusov. Motor je fascinujúca vec. Kusisko „vrčiaceho kovu“ dokáže dať do pohybu veľký kolos, akým niekoľkotonový autobus určite je.
⚪️🔵🔴
Otázka dosť na telo: Chcete sa v budúcnosti stať vodičmi autobusu? Alebo vás skôr láka dispečing či práca mechanika?
Nico: Chcem sa stať šoférom autobusu. Jednoznačne.
Samko: Chcem byť autobusárom ale nevadilo by mi keby to bol aj dispečing.
Máte v súčasnosti nejakú obľúbenú linku, spoj?
Nico: Moja najobľúbenejšia linka je Žarnovica – Hodruša Hámre/Kopanice domky. Ale aj výluky sa mi veľmi páčia. Výluka v úseku Žarnovica – Kozárovce je vedie naozaj prekrásnym krajom.
Samko: Moja obľúbená? Tú viem aj podľa čísla: 60223/45 Kunešov, Dolná zastávka cez Krahule a Toliar. Kto sa tadiaľ raz viezol a je to jedno, či v zime, alebo v inom ročnom období, vie, o čom hovorím.
Existuje mnoho typov autobusov. Páči sa vám nejaký konkrétny?
Nico: Jednoznačne Karosa. Najviac LC735 a C954E. Na ďalšom mieste je Irisbus Arway a Irisbus Citelis.
Samko: Iveco Citelis.
Ktoré autobusy sú krajšie – tie staré, ktoré sú tu na veteránoch, alebo nové, ktoré aktuálne jazdia po cestách?
Nico: U mňa je to tak, že čím je autobus starší, tým sa mi viacej páči. Je krásne vidieť remeselnú prácu, ktorá písala históriu dopravy. Viac ma teda lákajú historické autobusy.
Samko: Ja presne tak isto. Saurer je autobus, ktorý musel v časoch, v ktorých jazdil, byť kráľom ciest. A u mňa je ním dodnes. A uvidieť Tatru 500HB naživo a k tomu na Slovensku je ozaj „na zimomriavky“.
Čo na váš koníček hovorí rodina, kamaráti?
Nico: Rodina ma v mojom koníčku naplno podporuje.
Samko: Rodina hovorí že super a kamaráti, nech sa toľko nevozím, aby som mal na nich čas (usmeje sa).
⚪️🔵🔴
Nejaké otázky sme si na záver nechali aj pre Miška:
Čo sa zmenilo za polroka, ako sme boli u teba doma?
Dohromady nie až tak veľa. Stále ma najviac fascinujú autobusy mestskej hromadnej dopravy tu, v Banskej Bystrici. Stále sa mi páči vaša vodička Zlatica (úsmev) a stále ma neskutočne baví voziť sa autobusom.
Vyzerali sme ťa vo februári v našom Valentínskom Expresse. Nebol si. Čo sa stalo?
Toto ma naozaj veľmi mrzelo. V ten deň som mal veľmi veľa učenia a nedalo sa mi prísť. Ale nevadí, nabudúce sa určite pôjdem zviezť.
V našom minulom rozhovore si vravel, že by si bol rád, ak by si si našiel kamarátov, ktorí majú radi autobusy rovnako tak ako ty. Zdá sa, že neuplynulo veľa času a tvoje želanie sa splnilo.
Toto je fakt paráda. Ja som hlavne rád, že sme sa stretli dnes tu, na výstave veteránov. Chodíme, fotíme, rozprávame sa a hlavne si vychutnávame atmosféru krásneho dňa.
Ešte stále chceš byť vodičom autobusu ?
Samozrejme. A čím ďalej tým viac. Je to môj sen, ktorý si chcem splniť.
Páči sa ti tu, na veteránoch?
Áno. Je tu parádne. Najviac sa teším na obedňajšiu jazdu vo vyhliadkovom autobuse Škoda 706 RTO.
Nakoniec sa v „erteóčke“ bez strechy stretli všetci traja. A my ďakujeme za pekné slová v rozhovore.
Hviezdami dnešného článku boli Nico Haladek, Samko Kicko a Michal Hronček.