Vyzeral ako vystrihnutý z populárnych románov Julesa Verna.
Aj v skutočnosti bol odozvou na rýchlo sa meniacu dobu začiatkom minulého storočia. Písal sa rok 1911 a v Kanadskom Winnipegu premýšľali majitelia hotela Olympia nad zlepšením hotelovej dopravy. Klasické automobily ponúkali síce romantické výlety do okolia mesta, no kapacitne nestačili. V tom čase spoločnosť Irvin Robbins & Company, ktorá už na prelome storočia ohlasovala „motorový vek“, vycítila príležitosť. Hlavný inžinier tejto spoločnosti Charles Balough navrhol v tých časoch osobný automobil Brotherton a v roku1911 použil rovnaký základný dizajn a štýl pre malý autobus Kelly-Springfield. Majitelia hotela boli týmto vozidlom nadšení a okamžite autobus zakúpili cez sprostredkovateľa Joseph Maw & Company Limited, čo boli distribútori vozidiel Kelly.
V dobových novinách vyšiel o tomto minibuse krátky článok, plný superlatív: „Najkrajšia vec svojho druhu, ktorá kedy prišla do Winnipegu! Takáto je zhoda názorov v metropole Manitoba, pokiaľ ide o limuzínový motorový autobus namontovaný na jednotonovom podvozku Kelly, ktorý bol nedávno dodaný do hotela Olympia v tomto meste.“
Autobus mal kapacitu 14 miest na sedenie okrem vodiča. Bol namontovaný na podvozku Kelly so väčším rázvorom kolies, ako to bolo pri bežných osobných automobiloch a malým úložným priestorom. Teleso bolo vyrobené z hliníka a bolo nastriekané francúzskou šedou so zeleným lemovaním. Interiérový vzhľad bol v harmónii s exteriérom a čalúnenie bolo zo šedej glazovanej kože.
Na záver ešte jeden citát z dobovej tlače: „Dá sa bezpečne povedať, že je to pravdepodobne najlepšia karoséria, aká bola kedy namontovaná na podvozku motorového vozidla.“
Ak by sme žili v tej dobe, tak určite budeme súhlasiť.
