Leyland Tiger Cub bol autobus na ľahkom podvozku s motorom pod podlahou vyrábaný spoločnosťou Leyland v rokoch 1952 až 1970.
Názov dostal, keď bol v roku 1952 predstavený ľahší podvozok ako modifikácia staršieho typu Leyland Royal Tiger. Ten niektorí vplyvní zákazníci, najmä zo skupiny súkromne riadených autobusových spoločností, považovali za príliš ťažký, predimenzovaný a príliš drahý. Navyše tí, ktorí ho prevádzkovali, považovali aj verzie s posilňovačom za nedostatočne brzdené. Model Autobusy Leyland Tiger Cub boli uvedené na trh v roku 1952. Väčšina z nich bola vyrobená ako 44-45-miestne modely. Štandardné rozmery karosérie boli 30 stôp (9,1 m) na dĺžku a 8 stôp (2,4 m) na šírku, čo bolo maximum v Spojenom kráľovstve pri uvedení na trh.
Prototypy
Prototypy boli karosované spoločnosťou Saunders-Roe z Anglesey ako 44-miestne autobusy. Prvý spočiatku pracoval pre Midland Red, zatiaľ čo druhý bol vystavený na stánku spoločnosti Leyland na Commercial Motor Show v roku 1952 vo farbách spoločnosti Ribble Motor Services. Na výstave bolo oznámené, že skupina BET objednala 500 nových podvozkov, ktoré mali byť karosované v rokoch 1953 a 1954. Tiger Cub s karosériou vážil približne o dve tony menej ako ekvivalentný Royal Tiger, pričom sa dosiahla aj primeraná úspora paliva.
Ľahký autobus
Z dobových prospektov sa dozvedáme, že Tiger Cub s motorom pod podlahou je určený pre bežnú autobusovú prevádzku. Vynikajúcou charakteristikou podvozku je nízka hmotnosť v pomere k robustnosti jeho konštrukcie. Má pozoruhodne účinný naftový motor. Má vysoký pomer výkonu a hmotnosti a v dôsledku toho je obzvlášť úsporný na palivo. Podvozok je dobre odpružený, výnimočne ľahký na ovládanie a je vybavený vzduchovými brzdami ovládanými membránou, ktoré spôsobujú účinné spomalenie.
S volantom naľavo i napravo
Sortiment zahŕňal 8 stôp (2,44 m) široké ľavé a pravostranné modely, ako aj ľavostranné modely so šírkou 7 stôp 4 palce (2-246 m). Exportné modely bolo možné dodať s alternatívnymi prevodovkami suchej lamelovej spojky a prevodovky s konštantným záberom. Alebo s hydraulickou spojkou a Leyland pneumocyklickou prevodovkou, ktorá upúšťa od použitia spojkového pedálu a zabezpečuje 2-pedálové ovládanie podvozku, t.j. brzdový a plynový pedál. Domáce modely sú vybavené suchou lamelovou spojkou a prevodovkou s konštantným záberom.
Ako 44-miestny medzimestský autobus mala jeho hmotnosť menej ako 6 ton, čo umožnilo prepravu plného počtu cestujúcich v rámci maximálnej celkovej hmotnosti naloženého vozidla 9 ton. Usporiadanie podvozku autokaru bolo vo všeobecnosti podobné ako u podvozku autobusu s tou výnimkou, že rám je vzadu skrátený, aby umožnil vytvoriť batožinový priestor.
Hlavnými exportnými trhmi pre tieto autobusy boli Cejlón (Srí Lanka), Dánsko, Ghana, Holandsko, India, Jamajka, Nový Zéland a Portugalsko.
V konkurencii
Tiger Cub bol do značnej miery produktom svojej ťažkej doby a počas celej výroby čelil tvrdej konkurencii zo strany AEC Reliance. Ten mal väčší objem motora a teda aj výkon. Od roku 1961, keď boli povolené dlhšie jednopodlažné kabíny, začal domáci predaj modelu Tiger Cub klesať a v roku 1969 sa dalo uvažovať o tom, že tento model bude v katalógu British Leyland nahradený podobne poháňaným modelom Bristol LH. Spoločnosť BET odpisovala autobusy a autokary na základe 12-ročnej životnosti. Scottish Bus Group, podobne ako mnohé obecné podniky, odpisovala svoje vozidlá po 15 rokoch, čo malo za následok, že väčšina z nich zmizla z prevádzky v polovici 70. rokov. Niekoľko autobusov aj osobných autobusov sa zachovalo. Celkovo nebol celosvetový predaj taký veľký ako v prípade ťažších modelov Royal Tiger Worldmaster alebo neskorších modelov Leopard. Ale Leyland sa počas 50. rokov 20. storočia udržal v boji o jednoposchodové stroje na domácom trhu.
