Tri desaťročia boli autobusy Sultana kráľmi mexických a latinskoamerických ciest. Všetko sa však doslova zrútilo kvôli nešťastnému vládnemu rozhodnutiu.
Je celkom prekvapujúce, že ešte pred niekoľkými desaťročiami sa všetka mobilita ľudí na cestách Mexickej republiky uskutočňovala prostredníctvom vozidiel mexickej výroby. Presnejšie kedysi slávnych autobusov Sultana. Vydali sme sa po ich stopách.
Histórii výroby autobusov Sultana sme sa venovali v samostatnom článku. Dnes si priblížime neslávny koniec tejto značky.
Sultana bola značka spoločnosti Trailers de Monterrey. Tá v rastúcom záujme Mexičanov o návštevu rôznych častí krajiny videla ideálnu príležitosť na predaj autobusov rôznym dopravným spoločnostiam.
Autobusy Sultana, králi ciest
Aby sme mali predstavu o ich takmer všadeprítomnosti, je známe, že poskytovali služby u Transportes del Norte, los Chihuahuenses, Tres Estrellas de Oro, Transportes del Pacífico, Transportes Norte de Sonora, Autotransportes La Alteña, Autobuses de West, Autotransportes Mantem, Estrella Red a Gold Star… A to sme vymenovali len niektoré spoločnosti. Vďaka výkonným autobusom Sultana mohli spoločnosti ponúkať cestu z Mexika do Acapulca len za päť a pol hodiny. Ale najprekvapujúcejšie bolo, že Sultana kraľovala trase Mexiko – Tijuana s cestovným časom 36 hodín, pričom na tejto ceste zamestnávala štyroch vodičov, čo bol naozaj na tú dobu obdivuhodný výkon.
Robustný a luxusný
Dopravné spoločnosti otvárali tieto a ďalšie linky od polovice 50. rokov do konca 70. rokov, najprv s modelom Sultana Super Imperial TM-37-7D, potom prišiel model 7, potom Super Imperial 8. V roku 1959 sa na cestách objavila novinka: prvý panoramatický autobus vyrobený v Mexiku, ľudia ho nazývali „jorobado“, čiže „hrbáč“.
Autobusy Sultana, vybavené pružinami odolnými voči výmoľom na diaľniciach a poľných cestách, čoskoro pomohli spoločnostiam osobnej dopravy otvoriť nové trasy alebo skrátiť čas jazdy na existujúcich trasách.
Invázia
Autobusy Sultana „vtrhli“ do Latinskej Ameriky. Ich prednosti ocenili aj zahraničné dopravné spoločnosti, takže sa rozhodli dovážať mexické autobusy do svojich krajín, ako to bolo v prípade Peru, Kolumbie, Argentíny, Guatemaly a Hondurasu. Do týchto krajín sa dostali modely ako SP (Super Panorámico), autobus vybavený 40 luxusnými sedadlami, kaviarňou, čitárňou, klimatizáciou a sociálnym zariadením. Tiež Sultana 10 Std, ktorá slúžila ako mestská osobná doprava v Paraguaji. Práve pre tieto a ďalšie modely si Sultanu dodnes pamätajú starší obyvatelia Latinskej Ameriky.
Koniec autobusov Sultana
Pre spoločnosť Trailers de Monterrey, ktorá vyrábala autobusy Sultana, sa však všetko skončilo, keď musela nerovnoprávne konkurovať spoločnosti Dina. Dina bola vytvorená mexickým štátom na montáž osobných autobusov, čiže šlo o štátom riadený podnik. Dôvodom krachu značky Sultana bolo, že spoločnosť Dina nielenže dosahovala zisk z predaja svojich vozidiel, ale na ich prevádzku mala aj verejné prostriedky.
Sultana sa prestala vyrábať a predávať v roku 1981.