V roku 1975 bolo vo svete nezvyčajné nájsť priestory na konferenciu vo vnútri autobusu. Nie to ešte v autobusoch socialistickej výroby. Včera sme si predstavili slovenský konferenčný autobus Bratislava a dnes budeme cestovať v čase do roku 1975, v ktorom začala história konferenčných autobusov novej úrovne. Maďarský výrobca autobusov Ikarus skonštruoval prototyp autobusu, nad ktorým žasli aj západní producenti autobusov. Ikarus od ktorého sa odvíjala história konferenčného autobusového luxusu na starom kontinente.
Tie roky sedemdesiate…
Bývalá socialistická spoločnosť si nepotrpela na západnú okázalosť, Napriek tomu v mnohých prípadoch vyrukovala v mene robotníckej triedy s luxusnými potrebami. Legendárny maďarský výrobca autobusov Ikarus prežil svoj rozkvet v 60., 70. a 80. rokoch. Ikarus postavil v roku 1971 svoje 100 000. vozidlo a o štyri roky neskôr sa po značkách Mercedes-Benz, LiAZ a Toyota stal štvrtým najväčším výrobcom autobusov na svete. Nie je prehnané tvrdiť, že spoločnosť so závodmi v Székesfehérváre a Mátyásföldi zažiarila aj s modelmi autobusov, ktoré sa tak trochu vymykali z rámca plánovaného hospodárstva. Konferenčný Ikarus 250.60 k nim určite patril.
Len žiadne experimenty
Požiadavka na zhotovenie nového autobusu, ktorý by sa mohol využívať na konferenčné jazdy nielen v rámci mesta ale aj diaľkovej dopravy bola jasná – využite dostupné zdroje a neexperimentujte. Vozidlá Ikarus 250 boli vyrábané s dieselovými motormi Rába-List D11UT s výkonom 280 koní (206 kW). V bežnej premávke dokázali dosiahnuť maximálnu rýchlosť 100 kilometrov za hodinu. Počas konštruovania konferenčného autobusu sa na tomto fakte nemalo nič meniť. Výška podlahy tiež zostala v podstate nedotknutá kvôli batožinovému priestoru v dolnej časti autobusu, ale v mnohých prípadoch druhé dvere pre cestujúcich neboli za druhou nápravou, ale medzi týmito dvoma nápravami. Toto riešenie dnes používa mnoho výrobcov v medzimestských autobusoch, ale v tom čase to bol neobvyklý ťah od výrobcu značky Ikarus.
Čo sa však rapídne zmenilo, bol interiér vozidla a jeho vnútorné vybavenie. Všetko je zdokumentované v nasledujúcom videu:
Napriek „jednoduchosti riešení“ vyvolal model tohto autobusu zaslúžený obdiv na domácich aj zahraničných veľtrhoch a maďarská strana očakávala nejaké objednávky. Skutočnosť ich prevýšila. Bolo však potrebné zapracovať na dizajne aj na vybavení. Tak vznikol prototyp Ikarus 250 K.
Konferenčný Ikarus pre Kuvajt bol „iné kafe“
Konferenčné autobusy Ikarus 250 K s hydraulickým posilňovačom riadenia boli ponúkané s mimoriadne bohatou sadou vybavenia v porovnaní s diaľkovými autobusmi tej doby. Okrem sklápacích kresiel, opierok lakťov a opierok hlavy vybavili výrobcovia priestor pre cestujúcich TV, rádiom, písacím strojom a toaletou. Napríklad kópia predávaná Kuvajtu bola navyše vybavená klimatizáciou, ktorá bola kvôli nepretržitej prevádzke poháňaná samostatným dieselovým motorom. Krajina, ktorá je ropnou superveľmocou, si mohla dokonca dovoliť požiadať o autobus s automatickou prevodovkou, napriek tomu, že to bolo z hľadiska spotreby paliva nepriaznivé riešenie. A Maďari zákazníkovi vyhoveli.
Pohodlie ako v Oriente
Konferenčný autobus pre Kuvajt bol vybavený vstavanou kuchyňou, toaletou a sprchovacím kútom. Väčšina sedadiel MÖWE pokrytých kombináciou imitácie kože a textilu bola inštalovaná spôsobom ako to bolo bežné v konferenčných autobusoch. Výnimkou bolo vytvorenie iba troch sedadiel s kreslami v najluxusnejšej časti autobusu. Tieto sedadlá mali v lakťových opierkach zabudovaný popolník a držiak na pohár. Interiér autobusu tak pôsobil dojmom, akoby v ňom boli zmiešané priestory pre cestujúcich dvoch autobusov s rôznym dizajnom. Aj keď bol priestor pre cestujúcich po celej dĺžke pokrytý kobercom na podlahe, kuchyňu pokrývalo linoleum, ktoré už nebolo príliš estetické. Dizajnéri to odôvodňovali ľahkou údržbou v prípade pošpinenia podlahy.
Technické vybavenie modelu Ikarus 250 K bolo pomerne bohaté: 16 žiariviek Tungsram poskytovalo osvetlenie v priestore pre cestujúcich, ale okrem toho boli v interiéri umiestnené lampičky na čítanie. Na správne osvetlenie boli konferenčné stolíky vybavené žltými lampami Villtesz a zvuk poskytovali tri reproduktory zabudované do stropu. V priestore pre cestujúcich sa však nachádzal aj zosilňovač Orion, videoprehrávač a stereofónny magnetofón. 28-voltový generátor striedavého prúdu Bosch zaistil správnu činnosť elektrických zariadení. Okrem uvedených zariadení mal autobus aj vlastnú televíznu anténu.
Ikarus 386 SL – závan novej doby
V polovici 80. rokov predstavil Ikarus svoj nový turistický autobus, model 386, prvý zo série 300. Moderný, elegantne vyzerajúci autobus neskončil objemnejšou sériovou výrobou, ale zvyšok modelovej rodiny kúpili vo veľkom počte domáce aj zahraničné dopravné spoločnosti.
Napriek malému počtu vyrobených kusov bol tento autobus známy prakticky v celej Európe. Dvojdverový model bol vybavený dieselovými motormi Rába D11 UTL s priamym vstrekovaním a výkonom 319 koní (235 kW). Zaujímavosťou boli druhé dvere autobusu. Tie sa posunuli vpred kvôli jedinečnej konštrukcii priestoru pre cestujúcich. V interiéri bolo 14 kresiel umiestnených špeciálnym spôsobom. Uprostred medzi dvoma radmi stoličiek bolo umiestnené kreslo. Je pravdepodobné, že toto miesto bolo určené pre spravodajcu. Sedadlá pred druhými dverami boli bohato vybavené: na lakťových opierkach mali nielen podnos, ale aj popolník a držiak na pohár. Kreslá za druhými dverami boli tiež umiestnené oproti sebe.
Pre dôležité rozhovory
Kabína konferenčného autobusu je skutočne navrhnutá pre mimoriadne dôležité rozhovory. Preto bol interiér úplne oddelený od vodiča a od servisnej miestnosti. V priestore pred druhými dverami bol umiestnený aj malý stolík. V stene bola nainštalovaná menšia televízia, ktorá oddeľovala vodiča od priestoru pre cestujúcich, ktorý bol ovládaný samostatnými zariadeniami v servisnej miestnosti.
V zadnej časti autobusu, pôvodne maľovanej do zlatohneda, vznikla tzv. servisná miestnosť, ktorá bola oddelená posuvnými dverami od rokovacej miestnosti. Našli by ste tu kuchyňu s chladničkou, kávovarom, mikrovlnnou rúrou a umývadlom. Kabína modelu 386 SL bola plne klimatizovaná a rovnako ako diaľkové autobusy, čítacia lampa a vzduchový ventilátor boli zabudované do stojanu vedľa okien.
Zdroj: Vezess
