Dnešný článok je pokračovaním hľadania historických údajov o kĺbovom autobuse Karosa ŠM 16,5, na ktoré sa podujal pán Vlastimil Tělupil. Tentokrát sa bude týkať jeho prevádzky vo východočeskom meste Pardubice.
Opäť necháme rozprávať pána Vlastimila:
Je to už dávno , keď mi môj bývalý spolupracovník, ktorý pracoval ako vodič v ČSAD Hustopeče, rozprával, že cestou z Brna do Svitav videl v Brne stáť pod plachtou kĺbový autobus. Ten údajne vôbec nejazdil, len sa na ňom robili rôzne merania. Tieto slová ma veľmi zaujali a začal som pátrať po ďalších informáciách. Od kamaráta, ktorý pracoval v Karose Vysoké Mýto, som sa dozvedel, že by to mohla byť pravda. Aj on mi potvrdil, že tento autobus bolo vidieť z cesty z Brna do Svitav, ale ani on nevedel nič s istotou. Stále som nad tým premýšľal, zisťoval, pýtal sa, až som si z toho, čo som zistil, začal skladať príbeh tohto autobusu. Neviem, či je to presné, ale je to tak, že som použil všetko, čo som zistil a čo mi dávalo zmysel. Keďže si myslím, že najlepšie je začať od začiatku, urobím to aj v tomto prípade.
Autobus „na merania“
Prototyp autobusu ŠM 16,5 bol vyrobený vo štvrtom štvrťroku 1966. Po ukončení skúšok bol 10. 12. 1967 odovzdaný do zimnej skúšobnej prevádzky DP Praha. Skúšobná prevádzka autobusu sa v DP Praha skončila 29. 2. 1968. Nikde som nenašiel presnejšie informácie o osude tohto autobusu po skončení skúšobnej prevádzky v DP Praha. Nevie sa či bol odvezený do Karosy Vysoké Mýto, alebo bol odvezený do vtedajšej Karosy Brno, kde na ňom robili rôzne merania. Je možné, že rozmýšľali, čo s týmto autobusom ďalej. Našiel som presnú informáciu, že tento autobus bol odovzdaný do DP Pardubice 30. 9. 1968. Ale nepodarilo sa mi zistiť, čo sa s týmto autobusom dialo od ukončenia skúšobnej prevádzky v DP Praha, kým bol odovzdaný do DP Pardubice.
V Pardubiciach
Keď tento autobus prišiel do DP Pardubice, bol týždeň „upravovaný“ v dielni, aby mohol vyraziť na linku s cestujúcimi. Bolo to z dôvodu, pretože mal plný interiér natiahnutých káblov a rôznych snímačov. Tieto drôty viseli zo stropu a z bokov, čo by zodpovedalo tomu, čo mi povedal bývalý spolupracovník z ČSAD Hustopeče, že tento autobus nejazdil a robili sa na ňom len rôzne merania.
Po jeho uvedení do prevádzky mu boli pridelení vodiči František Vágner a Zdeněk Michal*, ktorí ho riadili po celý čas jeho prevádzky v DP Pardubice, to mi povedali svedkovia, verím tomu, aj keď to nemám „oficiálne“ potvrdené. O autobus bolo dobre postarané, okrem iného prešiel niekoľkými opravami v dielňach DP Pardubice. V prevádzke bol do 22. 11. 1984, kedy bol vyradený pre neopraviteľnú závadu. Nemám potvrdené, že išlo o závadu na kĺbe, takže to berte ako domnienku. Bohužiaľ v júni 1985 bol zošrotovaný.
Podľa mňa je to škoda, tento autobus si zaslúžil byť zachovaný.
*Doplnenie od Ivy Rajm
Po autorizovaní článku pán Vlastimil ešte oslovil aj vám známu Ivu Rajm a tá sa postarala o doplnenie. Citujeme:
Dovoľte mi len dodať niečo z rozprávania môjho otca aj z údajov na webovej stránke trolejbusu 353.
Pán Zdeněk Michal skutočne jazdil na ŠM 16,5 ev. č. 1, ale nie ako píšete do konca, t. j. do roku 1984, ale len do roku 1980, kedy mu bol pridelený kĺbový IKARUS 280,08 ev. č. 24, ktorý jazdil v Pardubiciach až do roku 1992, kedy ho prevzala pražská VATM. Môj otec sa vyučil za mechanika u syna pána Michala a boli dobrí priatelia. Zdeněk – tak sa môj otec volal – potom po vyučení pracoval na ťažkej údržbe autobusov, môj otec bol na trolejbusoch. Preto to viem od otca.
Čerešnička na torte! Viete, na akom autobuse robil môj otec záverečnú učňovskú praktickú skúšku? Aby túto skúšku mohlo naraz absolvovať čo najviac učňov, teda sedem, pribudol do kanála ťažkej údržby kĺbový trolejbus ŠM 16,5 na plánovanú veľkú údržbu. Otec dostal za úlohu pravé predné koleso. Takže, pneumatika dole, bubon dole, čeľuste a obloženie dole – odrezať staré brzdové obloženie s nitmi, vyvŕtať do nového obloženia otvory pre nity. nové obloženie pripevniť k čeľustiam na nitovačku. Skontrolovať zvislosť a dotiahnuť guľový čap. Odstrániť brzdový valček s piestikom, rozdeliť a umyť dočista. Skontrolovať piestik s golierom a pružinovú membránu, premazať novou vazelínou, zmontovať. Vymeniť novú prachovú krytku a znovu ju namontovať. Opätovne namontovať bubon a nasaďiť pneumatiku. To všetko za jedno ráno. Otec povedal, že to zvládol s menšími problémami a takto absolvoval praktickú skúšku.
Len tak na okraj.
© Vlastimil Tělupil
