Karosa – Avia A30-D7 – malý autobus s veľkými úspechmi a smutným koncom

Jedným z menej známych výrobkov Karosy Vysoké Mýto je midibus postavený na podvozku neskôr ikonickej Avie A30.

Avia – značka mnohých možností


Typicky modré Avie ste na cestách mohli stretávať hlavne ako valník. Vyrábala sa však s mnohými ďalšími nadstavbami. Dokonca aj na prepravu ľudí. Najznámejšou na takéto využitie je Avia SPO-M. Dostala aj svoju prezývku – Aviabus. Za kabínou vodiča sa nachádzala rozmerná nadstavba s ostrými líniami, vybavená dvojicou dverí (v pravom boku a v zadnej stene) osadená spravidla sedadlami z autobusov Karosa sedemstovkovej rady. Nadstavba nebola takmer vôbec izolovaná, takže v nej v lete bolo hrozné teplo a v zime naopak doslova „ľadovo“.

Spolupráca s Karosou

Aviabus vašk nebol jediným vozidlom, slúžiacim na prepravu ľudí. Už v roku 1969 vznikla vo Vysokom Mýte testovacia séria trinástich vozidiel Karosa-Avia A30. V rámci možnosti sa vtedy pracovníkom z Karosy podarilo na krátky rázvor pickupu napasovať na tú dobu naozaj vkusnú a bohato presklenú karosériu autobusu. Tento malý autobus sa najprv predstavil na domácom veľtrhu v Brne.

Výlet do Nice

V roku 1969 putoval v diaľkovej verzii na medzinárodnú výstavu autobusov do Francúzska, kde bol po zásluhe ocenený. Diaľkový midibus Karosa A30-D7 bol o poznanie luxusnejší než jeho linkový braček Karosa A30-L7. K pohodliu cestujúcich prispel menší počet sedadiel, ktorých tu bolo „len“ dvadsať, čím sa zväčšil priestor medzi jednotlivými radmi. Samotné čalúnené sedadlá disponovali navyše zvýšenými opierkami chrbta a hlavy. Navyše boli anatomické.

Krátko po svojom zhotovení v roku 1969 sa jediný exemplár A30-D7 zúčastnil prestížnej medzinárodnej výstavy autobusov v Nice vo Francúzsku, ktorá sa toho roku konala od 6. do 10. mája. Z Vysokého Mýta tam vedľa tohto midibusu vyrazili ešte autobusy Karosa ŠD 11 „Superlux“ a Karosa ŠD 11 „Evropabus“ sa zapriahnutým ROTELom LP 30. Vysokomýtski so svojou technikou v Nice zabodovali a priviezli si domov tri poháre, jednu zlatú medailu a jednu plaketu. Karosa A30-D7 získala vo svojej kategórii 3. miesto za bezpečnostnú konštrukciu a 12. miesto v súťaži karosérií v kategórii autobusov pre diaľkovú dopravu.

Z Vysokého Mýta do Nice vedľa tohto midibusu vyrazili ešte autobusy Karosa ŠD 11 „Superlux“ a Karosa ŠD 11 „Evropabus“ sa zapriahnutým ROTELom LP 30

Studená sprcha

Na svoju dobu mal tento autobus slušný ohlas, zvlášť, keď hpo vo Francúzsku tamojší karosári označili za najskvelejší autobus veľtrhu. V časoch socializmu však zrejme úspech vozidla v zahraničí nehral podstatnú úlohu. Z najvyšších miest bolo rozhodnuté, že výrobu malých autobusov dostane v rámci RVHP na starosť maďarský výrobca Ikarus a tak nebolo vo Vysokom Mýte dovolené pokračovať v produkcii. Bolo to naozaj ako studená sprcha. Pamätníci spomínali na to, ako po návrate z Francúzska všetci predpovedali (hlavne luxusnej verzii A30-D7) úspech. Lenže odrazu prišiel príkaz výrobu zastaviť! S tým ani najväčší skeptici nerátali. Veď za bránami továrne už tou dobou čakalo ďalších jedenásť hotových autobusov.
Trpko sklamaní výrobní vedúci sa teda pokúsili zachrániť, čo sa dalo. Hlavne pre tieto vozidlá vymyslieť nové využitie. Stalo sa: sedadlá v nich nahradila vysielacia technika a pod označením A30 RPA dostali autobusy Československá televízia a Československý rozhlas ako špeciálne prenosové vozy.

Foto: Archív Karosa / Iveco

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest