Autobusová sieť v Londýne je jednou z najrozsiahlejších na svete. Viac než 6 800 autobusov zabezpečuje pravidelné spojenie na viac ako 700 linkách. V priebehu roku autobusovú dopravu využije približne 1,5 miliardy pasažierov.
Prvé poschodové „autobusy“ sa objavili v uliciach Londýna v roku 1829. Boli poháňané koňom a pomenovali ich „omnibusy“. Kvôli zvýšeniu svojej efektívnosti (na prepravu väčšieho počtu ľudí v úzkych uliciach Londýna) začali omnibusy ponúkať dve úrovne služieb. Na prízemí a na poschodí autobusu. Prvá paluba bola pohodlná a určená pre bohatých ľudí a poschodie tvorila otvorená plocha pre chudobných ľudí. Bol to prvý prototyp moderného poschodového vozidla.
Prvá dopravná spoločnosť
George Shillibeer začal v Londýne v roku 1829 prevádzkovať „omnibusovú“ službu ťahanú koňmi, inšpirovanú podobnou službou, akú videl v Paríži. Prvá trasa bola zo stanice Paddington do Bank of England za cenu jedného šilingu. Keďže dnes je to takmer 40 libier, zastávka v banke bola pravdepodobne nevyhnutná 😉. Meno pre svoju službu si požičal aj od Francúzov, ktorí sa pomerne rýchlo dostali k názvu omnibus. Nasledovali ďalšie podobné služby a v roku 1855 kúpila takmer všetky dopravné služby spoločná anglicko-francúzska spoločnosť Compagnie Generale des Omnibus de Londres, ktorá sa čoskoro stala londýnskou spoločnosťou London General Omnibus Company – LGOC, a vytvorila monopol.
Na prelome storočia
Na začiatku 20. storočia spoločnosť prevádzkovala zmiešanú flotilu autobusov ťahaných koňmi a motorovými vozidlami. V roku 1912 LGOC odkúpili prevádzku londýnskeho metra a spoločný podnik sa čoskoro stal známym ako London Transport.
Prvý motorový doubledecker bol predstavený roku 1923. Najskoršie motorizované autobusy boli navrhované v dizajne svojich predchodcov ťahaných koňmi. S otvorenou hornou palubou sprístupnenou vonkajším schodiskom. Vodič pritom sedel v otvorenom oddelení vpredu. Tieto autobusy už boli natreté červenou farbou. Prečo tomu tak bolo, dočítate sa v závere tohto článku.
Omnibusy menia svoju tvár
Postupne sa menili podmienky, vďaka ktorým sa museli meniť aj omnibusy. Napríklad boli v mestských častiach položené koľajnice a vďaka elektrine zmizla potreba koní ako pohonu. V uliciach Londýna tak začali jazdiť električky (aj dvojpodlažné). Neskôr boli vymenené za trolejbusy, pretože tieto mali väčšiu mobilitu. Boli však vyvinuté aj nové motorové omnibusy, ktoré však už boli premenované na „autobusy“.
V 30. rokoch bola sieť londýnskych dopravných prostriedkov, autobusov a električiek považovaná za najprogresívnejší systém verejnej dopravy na svete.
Najobľúbenejší
Najznámejším poschodovým autobusom je Routemaster (môžete preložiť ako „pán ciest“). Prvý kus bol vyrobený v roku 1954 a v uliciach hlavného mesta sa objavil vo februári 1956. Routemaster sa okamžite stal obľúbeným symbolom Londýna. Bol známy vďaka svojej červenej farbe a otvorenej plošine vzadu, ktorá slúžila k nástupu do autobusu. Routemastery slúžili od roku 1956 do roku 2005, kedy boli stiahnuté z prevádzky, pretože nezodpovedali bezpečnostným normám EÚ. To však nič nezoberie faktu, že Routemaster bol najpopulárnejším autobusom v Londýne. Prečo? Aj preto, že cestujúci mohli kdekoľvek nastúpiť a vystupovať, aj keď sa autobus pohyboval. A to aj napriek tomu, že sa to neodporúčalo.
Autobus Routemaster sa počas povojnového obdobia stal ikonickým londýnskym autobusom. Medzi príchodom do ulíc v roku 1956 a výrobou posledného autobusu v roku 1968 bolo vyrobených 2 647 základných modelov Routemasters.
Problémy
Koncom 60. rokov ministerstvo dopravy rozhodlo, že nové autobusy pre hromadnú dopravu musia mať na nastupovanie dvere a nie plošinu. Tradičný autobus Routmaster začal byť postupne vyraďovaný z prevádzky. O ich postupné vyradenie sa postarala aj nevhodnosť na dopravu ľudí s invalidným vozíkom alebo rodičov s kočíkmi a taktiež potreba dvoch osôb (vodiča a sprievodcu) na zabezpečenie prevádzky. Spoločnosť London Transport prešla v roku 1982 k autobusom s jedným vodičom bez sprievodcu.
Posledný Routmaster vyšiel na cesty 9. decembra 2005. Ďalším dôvodom vyradenia z prevádzky bol predovšetkým ich vek. Prvý autobus tohto typu mal v roku 2004 bezmála 50 rokov. Aj keď vyraďovanie Routemasterov začalo koncom 60. rokov, premávali ešte viac, ako 30 rokov, kým ich EU zakázala. Londýnčania túto stratu niesli ťažko, preto bolo aspoň dovolené, aby na dvoch linkách boli ponechané ako pripomienka starých dobrých časov. V súčasnosti jazdia v Londýne moderné doubledeckery, pričom sa pomaly do prevádzky znova navracajú Routemastery, avšak vo vylepšenom modernom dizajne.
V celej flotile je 6 800 autobusov, ktoré premávajú na 700 linkách a denne obsluhujú 19 000 autobusových zastávok. Viac ako 2000 z nich sú hybridné autobusy, 73 sú elektrické a osem na trase poháňa vodík, ktorý do ovzdušia nevylučuje nič iné ako vodu.
Prečo sú londýnske autobusy červené?
Musíme sa vrátiť do roku 1907, keď ešte väčšinu autobusov ťahali kone, aby sme boli svedkami karmínového úsvitu. Pred tým časom premávali autobusy vo všetkých odtieňoch a konkurenčné spoločnosti premávali s rôznymi nápismi na nich. V roku 1907 vymaľovala spoločnosť London General Omnibus Company LGOC celú svoju flotilu v snahe odlíšiť sa od konkurencie. Časom sa táto farba stala symbolom autobusov Londýna, nakoľko spoločnosť London General Omnibus Company LGOC sa čoskoro stala najväčšou autobusovou spoločnosťou a jej vozidlá dominovali v uliciach.
Zdroj: Teletype / val
