V dnešnom pokračovaní mapovania histórie podniku ČSAD, ktoré pripravuje Daniel Greš si predstavíme autobus Ikarus 30.
Začiatkom roku 1951 sa vo výrobe továrne Ikarus vyskytli mnohé problémy kvôli zastaraným strojom a celkovo technológii výroby. Preto továreň vypracovala exportnú dokumentáciu pre nový, malý autobus, ktorý sa dá za daných podmienok ešte vyrobiť. Na základe vývoja autobusu TR 3.5 bol v roku 1951 predstavený samonosný typ Ikarus 30. Nový autobus si zachoval dispozíciu trambusu – vozidla vyrábaného s motorom zabudovaným v karosérii. Na základe skúseností z výroby typu Tr 3,5 sa znížilo aj množstvo použitého materiálu.
Daniel Greš, k zásielke nasledujúcich fotografií napísal: „V rokoch 1951-1955 bol vozový park podniku ČSAD obnovovaný stredným autobusom Maďarskej výroby typu Ikarus 30. Jednalo sa o autobus samonosnej konštrukcie s motorom umiestneným v predu pod krytom spolu s 5-stupňovou prevodovkou a pohonom zadnej nápravy. Vznetový štvorvalec Csepel D 413 o výkone 63 kw vyrábaný v licencii fy. Steyr vynikal spoľahlivosťou a úspornosťou. Max. rýchlosť autobusu bola 78 km/h. Obsaditeľnosť 40 cestujúcich. Podľa údajov z knihy Ikarus boli do ČSSR autobusy Ikarus 30 dodané následovne: 1951-80 ks, 1952- 219 ks, 1954- 166 ks, 1955-34 ks. Z priložených fotografii je zrejmé že aj autobusy Ikarus 30 boli dodávané v dvojakom farebnom prevedení.“
Foto: archív Daniel Greš, (kredit príslušní autori)
