Gasogeno: autobusy s natívnym pohonom si vyžiadala doba

Autobusy s plynovými generátormi (gasogeno) sa masívne vyrábali (prerárabali) ešte pred druhou svetovou vojnou. Neboli spoľahlivé, nevládali do kopca, no napriek tomu ak by neexistovali, neexistovala by pred 90 rokmi autobusová doprava. Teda autobusy by premávali, ale nie v takom meradle, aké bolo na tú dobu v Európe bežné. Alternatívou naftového a benzínového pohonu sa stával hlavne drevoplyn a svietiplyn.

Ako to fungovalo?

Systém gasogeno má veľmi jednoduchú technológiu. Pri čiastočnom spaľovaní dreva, uhlia alebo dokonca acetylénu vznikajú rôzne plyny vrátane oxidu uhoľnatého , plynu, ktorý má určitú výhrevnosť, a s malou úpravou v benzínových motoroch umožňoval pohyb vozidla. Generátor (kotol) na výrobu drevoplynu bol spravidla umiestnený na zadnom čele autobusu či iného vozidla. Prípadne umiestnený na prívesnom vozíku, ktorý vozidlo ťahalo za sebou. V generátore, ktorý sa v mnohých štátoch Európy volal Gasogeno, spaľovaním dreva vznikalo drevné uhlie.  Ďalším spaľovaním uhlia vznikal zápalný drevný plyn. Ten obsahoval vodík a oxid uhoľnatý. Z generátora drevný plyn pokračoval potrubím do karburátora, prechádzajúc cez chladiacu jednotku a filter. V karburátore sa zmiešal so vzduchom a odtiaľ išiel priamo do nasávacieho potrubia motora. Generátor vyrábal len toľko plynu, koľko ho motor potreboval, t. j. drevný plyn sa nevyrábal do zásoby. To znamená, že po odstavení motora generátor prestal produkovať plyn. Zvláštnosťou boli vrecia s drevenou surovinou umiestnené na konečných autobusových zastávkach. Tu si vodič/mechanik mohol doplniť zásoby.

Pre rôzne príčiny

Hoci by sa zdalo, že príčinou prerábok klasických autobusov na natívny pohon, bol nástup Hitlera k moci a takmer okamžitá ropná kríza, nie je tomu tak. História autobusovej dopravy spomína rôzne príčiny. Poďme si niektoré pripomenúť.

Československo

Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia) mala najtvrdší dopad v Spojených štátoch amerických, Kanade, Nemecku, Poľsku, Československu a Holandsku. Počas hospodárskej krízy boli v rokoch 1933 – 1934 niektoré autobusy v Československu prerobené na pohon drevoplynovými generátormi. V roku 1934 bolo celkovo 17 autobusov vo firme Rudolfa Synovca (Olomouc) prerobených na generátor drevoplynu (napríklad Škoda). Ďalšou známou značkou, ktorá vyrábala autobusy na drevoplyn bola Praga. V roku 1933 bola predstavená nová konštrukcia trojosového nákladného vozidla typu TO, ktorý sa nakoniec vyrábal predovšetkým v autobusovej modifikácii. V roku 1936 sa v Pragovke testoval pohon na drevoplyn, ktorý bol hospodárnejší ako klasické paliva. Autobusy Praga TO na prevádzku na drevoplyn boli vybavené generátorom Dokogen. Ten vyrábala firma J. Cankař vo Veľkom Újezde u Mělníka.

Praga TO

Španielsko

Španielska občianska vojna (Guerra Civil Española) patrila k najkrvavejším, ale aj najneprehľadnejším konfliktom 20. storočia. Vypukla 17. júla 1936. Proti sebe sa postavili prevažne ľavicoví Republikáni bojujúci na strane oficiálnej vlády Španielskej republiky a pravicoví Nacionalisti. Tí boli neskôr nazývaní frankisti podľa generála Franca, ktorý sa v priebehu vojny stal ich hlavným vodcom. Zložitá situácia, v ktorej Španielsko ocitlo na konci občianskej vojny, súvisela aj s veľkým nedostatkom paliva, predovšetkým v dôsledku bezprostredného vypuknutia druhej svetovej vojny. Nedostatok motorových palív spôsobil, že v priebehu štyridsiatych rokov minulého storočia došlo k nespočetným zmenám pohonných systémov: od autobusov po autá, nákladné autá a dokonca aj traktory a niektoré motocykle. Taxíky a autobusy boli v prvých rokoch po občianskej vojne jedinými motorovými vozidlami, ktoré v mestách denne premávali. V tom čase malo vlastné auto len niekoľko jednotlivcov, s výnimkou niektorých významných lekárov a podnikateľov. V nákladných autách a autobusoch boli kotly a nádrže na generovanie drevoplynu pripojené k vozidlu kvôli ich väčšiemu dostupnému priestoru. No v niektorých automobiloch bol celý systém nainštalovaný na prívese.

Dostupnosť a jednoduchosť technológie „gasogeno“ viedla stovky malých aj veľkých firiem k tomu, aby sa venovali výrobe tohto typu generátorov. Výroby sa zúčastnili mnohí výrobcovia. Od malých miestnych dielní až po veľké značky, ako sú španielske dcérske spoločnosti Ford , Renault alebo Michelin. Vo februári 1944 bolo obmedzenie dodávok ropy sprísnené tak, že bola zakázaná prevádzka automobilov a motocyklov, s výnimkou tých, ktoré boli upravené na pohon plynom.

Taliansko

Rozhodnutie uskutočniť vojenskú operáciu v Etiópii (Abyssinia) uzrelo svetlo sveta už v roku 1930. No až v roku 1934, keď diktátor Mussolini (odhodlaný urobiť z Talianska impérium) využil nehodu v blízkosti somálskej hranice na rozpútanie konfliktu. „Útok“ na taliansku pevnosť Ual-Ual bol poslednou kvapkou trpezlivosti. Mussolini vyslovil vetu: „S Etiópiou sme boli trpezliví štyridsať rokov! To je dosť!“… A začala vojna.

Keď sa medzinárodná verejná mienka začala mobilizovať proti násilnej agresii , Spoločenstvo národov schválila sériu ekonomických sankcií voči Taliansku (október 1935). Sankcií, zameraných na odmietnutie talianskych výrobkov a nedodanie niektorých surovín do Talianska.

Sankcie oficiálne nadobudli účinnosť 18. novembra 1935. Vláda následne zahájila kampaň za ekonomickú nezávislosť. Medzi rôznymi nedostatkovými výrobkami bola ropa. To okamžite viedlo k transformácii benzínových vozidiel (autobusov, nákladných automobilov a osobných automobilov). Aplikáciou špeciálnych splyňovačov dreva a uhlia v zadnej časti. Výsledkom boli niektoré dosť nepríjemne vyzerajúce vozidlá, ale s dostupným palivom.

Princíp „talianskeho“ generátora plynu bol jednoduchý: vo veľkom uzavretom kotle sa zapálila zmes dreva a uhlia. Vďaka nedostatku kyslíka materiál pri spaľovaní generoval oxid uhoľnatý, oxid uhličitý, dusík a vodík. Priechod na žeravom uhlí vytváral zmes nazývanú „vodný plyn“. Výsledkom bol veľmi lacný plyn s nízkou výhrevnosťou.

V Miláne sa preto niekoľko týždňov po začiatku sankcií aplikovali na autobusy v obehu veľké generátory plynu. V meste už čoskoro premávali iba autobusy „Gasogeno“. Krátko na to boli s dodávkou nových autobusov do vozidla zabudované generátory plynu (s oveľa lepšími estetickými výsledkami).

Foto: clubniva.com, xatakaciencia.com, lavozdealmeria.com

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest