Osobný cestný vlak T-100 z moskovského inštitútu Giprolesmash bol navrhnutý na prepravu pracovníkov drevárskeho priemyslu do odľahlých oblastí. Mohol však byť použitý aj na iné účely.
Giprolesmash = Štátny inštitút pre návrh nových strojov a mechanizmov na ťažbu dreva a splavovanie.
Prototyp
Ako ťahač sa používal prestavaný ZIL-151: s točnicou, výkonnejším generátorom G-2 a rámom skráteným vzadu o 300 mm. Náves cestného vlaku T-100 mal celokovovú nosnú karosériu. Hlavné dvere na výstup a nástup boli umiestnené v zadnej stene karosérie, núdzové dvere v prednej časti pravej bočnice. V kabíne boli dvojmiestne preglejkové sedadlá pre 40 cestujúcich, ďalších 10 mohlo jazdiť v stoji. V kabíne bol autonómny systém vykurovania pomocou vykurovacej a ventilačnej jednotky OV-65. Táto fungovala aj z vonkajšej elektrickej siete, ak bol náves zakotvený a používal sa ako jedáleň, klub alebo odpočiváreň. Prototyp cestného vlaku T-100 bol vyrobený koncom roka 1957. Následne bol vystavený na Celosvetovej výstave hospodárskych úspechov ZSSR.
Po úspešných výrobných testoch v podnikoch drevospracujúceho priemyslu Zagorsk, Krestetsky a Volokolamsk odporučila komisia Štátneho vedecko-technického výboru Rady ministrov ZSSR nový dopravný prostriedok pre sériovú výrobu.
O projekt prejavilo záujem viacero hospodárskych podnikov, ale osobný cestný vlak T-100 sa nikdy nedostal do výroby, hoci neskôr niektoré podniky vyrábali podobné návesy, napríklad „Doneck-1“ z trustu „Donecksolstroj“.
Technické dáta
„Vlak“ pozostáva z ťahača a návesu spojených točnicou. Náves má kapacitu 50 osôb ( z toho 40 miest na sedenie). Najvyššia rýchlosť cestného vlaku (s cestujúcimi) na rovnej cestei je 50 km/h.
Rozmery návesa: dĺžka 12 000 mm, šírka 2580 mm, výška 3200 mm; dĺžka návesu 8350 mm, šírka 2580 mm, výška 3200 mm.
Hmotnosť návesa (bez nákladu) je 8795 kg, z toho 5010 kg na ťahač a 3785 kg na náves.
Najmenší polomer otáčania cestného vlaku je 6000 mm. Vzdialenosť od osi čapu návesu k osi jeho kolies je 5800 mm. vzdialenosť od osi vyvažovača ťahača k osi kolies návesu je 5705 mm. Základňa ťahača je 4225 mm. Vozidlo ZIL-151 vybavené spojovacím zariadením slúži ako ťahač cestnej súpravy. Ten je pripevnený k nosníkom rámu prostredníctvom drevených rozperiek. Rám ťahača je skrátený o 300 mm.
Ťahač je vybavený výkonnejším generátorom (G-2, 1000 V) a prídavnou zásuvkou pre napájanie osvetlenia, poplašných systémov a vykurovacej a ventilačnej inštalácie návesu. Karoséria návesu, nosná, rámového typu, pozostáva zo zvislých rámov a pozdĺžnych nosníkov spojených elektrickým zváraním. Vonkajší plášť korpusu je vyrobený z duralu s hrúbkou 1,2 mm a vnútorný plášť je vyrobený zo 4 mm pálenej preglejky.
Náves
Vonkajšie obkladové plechy sú s rámom a navzájom spojené nitmi. Vnútorné obklady sú pripevnené k rámu samoreznými skrutkami. Základom korby sú zvárané priehradové nosníky, priskrutkované k rámom a podlahe. Do prednej časti základne je privarený kráľovský čap a nosná doska. Podlaha korby návesu je vyrobená zo 14 mm pálenej preglejky. Bočné steny karosérie majú veľké obdĺžnikové slepé okná a nad nimi oválne otváravé okná. Dvere pre nástup a výstup cestujúcich sú umiestnené v zadnej stene. V prednej časti korby na pravej strane sú navyše umiestnené núdzové dvere.
Interiér návesu a systém brzdenia
Interiér karosérie obsahuje 20 dvojitých pevných sedadiel s rámom z rúrok. Samotné sedadlá a operadlá sú pohodlného tvaru a vyrobené z preglejky. Nepripojený náves spočíva prednou časťou na podperách pripevnených k základni karosérie. Nosné podpery sa zdvíhajú a spúšťajú ručne. Osobný cestný vlak T-100 je vybavený nezávislými brzdami – dvoma ručnými brzdami a nožnou brzdou. Ručné brzdy sa používajú len ako parkovacie brzdy. Na návese slúži ručná brzda aj na spomalenie pri pripájaní a odpájaní. Nožná brzda je poháňaná pedálom a systémom pneumatických mechanizmov pôsobiacich na bubnové brzdy inštalované na všetkých kolesách cestného vlaku. Pneumatický systém poskytuje možnosť automaticky (synchrónne s ťahačom) aktivovať brzdy návesu pomocou brzdového ventilu na ťahači, ako aj samočinne pribrzdiť kolesá návesu v prípade pretrhnutia hadice resp. odpojenie od ťahača.
Elektrický systém
Elektrická výzbroj cestného vlaku je jednovodičová s menovitým napätím 12 V. Elektrická výbava návesu zahŕňa zariadenia na osvetlenie karosérie a signalizáciu, z rovnakej siete je napájaná vykurovacia a ventilačná jednotka. Všetky spotrebiče cestného vlaku sú napájané elektrickou energiou, ako aj batérie návesu sa nabíjajú z generátora ťahača a ak je odpojený, potom z batérií nainštalovaných na návese. Komunikáciu medzi cestujúcimi a vodičom zabezpečuje elektrický svetelný alarm, ktorého tlačidlá sú umiestnené v priestore pre cestujúcich. Rovnaký systém obsahuje tlačidlo inštalované v otvore vstupných dverí. Po stlačení jedného z tlačidiel, ako aj pri otvorených alebo netesne zatvorených dverách sa na prístrojovej doske v kabíne vodiča rozsvieti červené svetlo, ktoré slúži ako signál na okamžité zastavenie cestného vlaku.
Vykurovanie a vetranie
Vyhrievanie návesovej nástavby v chladnom období (bez ohľadu na chod motora ťahača) a nútené vetranie nástavby zabezpečuje vykurovacia a vetracia jednotka OV-65 s výkonom 200 m3 vzduchu za hodinu (tepelná charakteristika 6500 kcal/hod). Táto jednotka je sériovo vyrábaná závodom Shadrinsky Automotive Aggregate Plant. Korbu osobného prívesu T-100 je možné využiť aj ako miestnosť na oddych, stravovanie, organizovanie kultúrnych podujatí a ťahač možno použiť na ťahanie nákladných návesov.
Niet pochýb o tom, že osobný cestný vlak T-100 nájde široké uplatnenie nielen v ťažbe dreva, ale aj v iných oblastiach národného hospodárstva, ktoré sú spojené s hromadnou oficiálnou prepravou osôb.
Prečo sa však nikdy do výroby nedostal, sa so stopercentnou pravdivosťou tvrdenia do dnes nevie.
Foto: uncle-vova.com
