Dymaxion Car: najaerodynamickeší mini autobus bol vyrobený v roku 1933!

Viete si predstaviť trojkolesový mini autobus s pohonom predných kolies, ktorý pojme 11 osôb a ktorého srdcom je motor V8 s výkonom 65 koní? My vás s ním dnes zoznámime.

Omni-Medium Transport

Prezentovať  vozidlo Dymaxion Car ako malý autobus bolo niečo, čo vynálezca a dizajnér Buckminster Fuller nikdy nemal v úmysle. A predsa sa tak stalo. Tento skvelý priekopník dizajnu si uvedomoval, že vytvoril plány niečoho extrémne dynamického. Niečoho, čo by vo chvíli „keď nastane vhodná doba“ mohlo pomocou akýchsi výsuvných krídel vzlietnuť. Potom preletieť z bodu A do bodu B, bezpečne pristáť a odviezť pasažierov ulicami mesta až k ich cieľu. Spočiatku dal svojmu vozidlu názov Omni-Medium Transport. Prejavila oň záujem napríklad Amelia Erhartová,  americká letkyňa, ktorá záhadne zmizla pri pokuse obletieť celý svet a získať tak nový rekord. 

Foto: 
washashore

Dynamic Maximum Tension

Zakrátko po zhotovení prvého prototypu dostalo vozidlo názov Dymaxion Car, ktorý vznikol spojením slov Dynamic Maximum Tension Car.

R. Buckminster Fuller, architekt a filozof, pomohol vyrobiť tri prototypy „automobilov v tvare vzducholode Zeppelin“. V roku 1933 predstavil  jedinečné trojkolesové vozidlo na svetovom veľtrhu v Chicagu. Podľa historických prameňov vtedy údajne poskytlo návštevníkom veľtrhu pohľad do budúcnosti dopravy. A tak sa aj jeho tvorca začal k svojmu vynálezu správať. Čo by sa tak stalo, ak by Dymaxion Car začal voziť ľudí v meste? To bola myšlienka, ktorá si zaslúžia rozvinúť.  Zvlášť, ak dobové noviny napísali: „Odvážny názov, odvážny dizajn, odvážna rýchlosť!“ Áno Dymaxion Car dokázal uháňať na tú dobu neuveriteľných 140 km / h. Zároveň ho vystrelila pred iné automobily jeho vysoká účinnosť. Deklarovaná spotreba paliva bola iba asi 8 litrov na sto kilometrov, čo bolo typické pre európske osobné auto z polovice 80. rokov, ale nie pre amerických požieračov paliva v 30. rokoch.

Foto: 
washashore

Pokusy a omyly

Rozloženie auta bolo zaujímavé. Motor bol nainštalovaný v zadnej časti vozidla, pohon bol na predné kolesá a jediné zadné koleso bolo riaditeľné. Jednodielna karoséria mala tvar slzy a vynikajúcu aerodynamiku. Jej dĺžka bola 6,1 metra. Keď bol Dymaxion Car prvýkrát vyrobený, očakávalo sa, že auto dosiahne rýchlosť vyššiu ako 120 míľ/ h. V jeho trojkolesovom dizajne však nastala veľká chyba. Použitie vzadu namontovaného motora Ford Flathead V8 s výkonom 85 hp prepojeného s dvoma prednými kolesami bolo pri vysokých rýchlostiach mimoriadne nestabilné.  Uvádzalo sa, že akonáhle sa toto masívne vozidlo v tvare slzy rozbehlo vyššou rýchlosťou, zadné koleso sa občas odlepilo od zeme kvôli nízkotlakovej zóne vytvorenej jedinečným tvarom. Čo je naozaj zlá vec, keď riadenie poskytovalo zadné koleso.

Foto: 
washashore

Ako vozidlo MHD?

Vnútro tohto vozidla pred výstavou poznal málokto. Tvrdilo sa, že je schopné pojať 11 ľudí, a so zadným kolesom, ktoré bolo schopné točiť sa o celých 90 stupňov, malo extrémne tesný kruh otáčania. Takže pri nízkych rýchlostiach by to mohlo byť ideálne pre mestskú dopravu alebo niečo podobné. Po skúškach, kedy sa vďaka rýchlosti Dymaxion Car takmer odlepil od zeme, však plány stroskotali nad tvrdením fyzikov. To znelo: „Ako malý autobus áno. Ale len vtedy, pokiaľ sa žiaden z cestujúcich nepohne, aby nevychýlil ťažisko. Autobus pritom nesmie ísť rýchlejšie ako 30 km/h.“

(Photo by Hedrich Blessing Collection/Chicago History Museum/Getty Images)

Keď sa smola lepí…

Bohužiaľ, prototyp Dymaxion mal nehodu počas ďalších výstavných pretekov v roku 1933, pri ktorej vodič zahynul a dvaja cestujúci sa ťažko zranili. Príčina nehody nebola nikdy stanovená, sám Fuller tvrdil, že vinníkom nehody, ktorá mala za následok prevrhnutie Dymaxionu, bolo iné auto jazdiace príliš blízko. Investori však odmietli projekt ďalej financovať s podozrením, že poruchu spôsobili nedokonalé systémy riadenia.

Dymaxion Replica

Foto: 
wiki

Čo sa stalo ďalej?

Prvý prototyp

Ako už vieme – tri prototypy boli vyrobené v rámci Fullersovej snahy, aby sa toto auto stalo skutočnosťou. Prvý z nich bol prakticky zničený po nehode na veľtrhu Century Progress Fair v roku 1933, bol však opravený a potom predaný riaditeľovi automobilovej divízie Úradu pre normalizáciu v USA. Avšak nedlho po kúpe bol Dymaxion úplne zničený pri požiari v garáži tohto úradu

Druhý prototyp

Druhý prototyp má za sebou zaujímavý príbeh. Podľa všetkého v súčasnosti sídli v zbierke Harrah v Múzeu automobilov v Rene. Predtým ho  však kedysi vlastnila spoločnosť Gulf Refining Company. Tí s ním jazdili  po celej krajine a využívali ho ako reklamnú kampaň propagujúcu letecké palivo. Z Fullersových poznámok tiež vyplynulo, že bol skvelými priateľmi s Ameliou Earhartovou. Žiadala, aby bol Dymaxion autom, ktoré by používala na oslavu jej udelenia národnej zlatej medaily od National Geographic.

Tretí prototyp

O treťom prototype nie je veľa ďalších informácií, okrem toho, že údajne najazdil viac ako 300 000 míľ . Mnohokrát zmenil majiteľa a mnohí neskôr tvrdili,  že bol zošrotovaný niekedy koncom 50. rokov. 

Kto bol vlastne Fuller?

Richard Buckminster Fuller (* 12. júl 1895, Milton, Massachusetts, USA – † 1. júl 1983, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol americký architekt, matematik, vynálezca, futurológ, mysliteľ, vizionár, inžinier, filozof, básnik a spisovateľ. Je známy aj ako veľký humanista a ekologicky zmýšľajúci vedec a návrhár. Za svojho života bol považovaný za žijúceho génia. Pôsobil vo vojnovom námorníctve. Pracoval vo vedeckom výskume, priemysle, obchode a tlači. Prispel k rozvoju architektúry, filozofie, náboženstva, urbanistického rozvoja a dizajnu, naturalizmu, fyziky, numerológie, umenia a literatúry, priemyslu a technológie. Fuller pokračoval vo svojich experimentoch a získaval si postupne medzinárodné uznanie za svoju prácu v oblasti lacných a rýchlo skonštruovateľných domov z ľahčených materiálov. Vláda USA mu zverila kontrakt na výrobu prístreškov pre armádu počas 2. svetovej vojny.

Kupola

V roku 1948 učil Fuller na Black Mountain College v Severnej Karolíne, kde so svojimi študentmi a kolegami zostrojil v roku 1949 prvú kupolu, ktorú nazval Geodesic Dome. V 50-tych rokoch za to získal medzinárodné uznanie. V roku 1953 postavil pre automobilku Ford kupolu nad tzv. rotundou z hliníkových prútov, umelej hmoty, skleneného vlákna a polyesteru. Navrhol ešte niekoľko kupolovitých stavieb – napríklad kupolu z drevených segmentov pokrytú priesvitnou fóliou pre reštauráciu vo Woods Hole.

Dymaxion World Map

V roku 1954 sa rozhodol vylepšiť mapu sveta, ktorá dovtedy používala Mercatorovu projekciu a tak vymyslel Dymaxion World Map, ktorá premieta svet na sústavu rovnoramenných trojuholníkov. Pokračoval však aj naďalej v návrhoch kupol. V roku 1958 postavil pre spoločnosť Union Tank Car v Baton Rouge, Luisiana kupolu s priemerom 117 metrov a výškou 36,5 metra, ktorá sa skladala z 321 šesťuholníkových oceľových dosiek. Ale jeho najznámejšou kupolou je výstavný pavilón USA na Svetovej výstave v Montreale v roku 1967. V roku 1976 sa pri zváraní prvkov plášť tejto budovy zapálil a kupola zhorela. Fuller chcel preklenúť svojimi kupolami celé mestské štvrte.

Ocenenia

Počas svojho života učil na mnohých univerzitách a vysokých školách. Od roku 1959 pôsobil na Souther Illinois university v Carbondale, kde v roku 1968 získal profesúru. V roku 1970 pôsobil ako profesor na School of art and design v Illinois.

Fuller získal 28 U.S. patentov a 47 čestných doktorátov. V januári 1970 získal zlatú medailu od American Institute of Architects a mnoho iných. Bol veľkým humanistom, čo dokazujú jeho snahy o vytvorenie dokonalého sebestačného domu na bývanie, ako aj jeho vynálezy šetriacich domácich spotrebičov. Jeho myšlienkami v oblasti matematiky (vynašiel synergetiku) sa vedci zaoberajú dodnes. Jeho snahy o ekologickejšie myslenie ľudstva mu priniesli označenie „planéte priateľský génius“. Mnohí ho považujú za najuznávanejšieho amerického mysliteľa 20. storočia.

Zomrel 1. júla 1983 ako 82 ročný na infarkt pri posteli svojej ženy, ktorá mala nevyliečiteľnú rakovinu. Ona zomrela o dva dni neskôr. Je pochovaný na Mount Auburn Cementery v štáte v Massachusetts.

Zdieľať tento článok

Pin It on Pinterest