Viac ako štyri desaťročia bola spoločnosť Viação Cometa hlavným autobusovým dopravcom medzi mestami Rio de Janeiro a São Paulo. Dlhé roky bola aj najväčším vnútroštátnym zákazníkom spoločností Scania a Ciferal. Od roku 1961 postupne štandardizovala svoj vozový park s modelmi Flecha de Prata, Jumbo a Dinossauro. Tieto boli vyrobené z duralu na podvozkoch Scania. v 60. až 80. rokoch 20. storočia bola najväčším vlastníkom autobusového parku Scania na svete. Začiatkom roku 1982, čo sa zhodovalo so stavom pred bankrotom, ktorým v tom čase prechádzala spoločnosť Ciferal, sa Cometa rozhodla vyrábať vlastné karosérie. Vytvorila spoločnosť Companhia Manufatureira Auxiliar – CMA (Pomocná výrobná spoločnosť) a najala špecializovaných pracovníkov z karosárne v Rio de Janeiro.
Flecha Azul
Krátko po tom, ako bola CMA shchválená ako výrobca, začala v marci 1983 vyrábať v jednej zo svojich garáží v São Paulo (SP). Prvý autobus CMA, nazývaný Flecha Azul, mal karosériu identickú s modelom Ciferal Dinossauro. Teda modelom inšpirovaným starými autobusmi GM Coach, ktoré Cometa prevádzkovala v 50. rokoch 20. storočia a ktoré Ciferal vyvinul na žiadosť dopravcu. Podľa Comety mal byť Flecha Azul „Dinossauro tretej generácie“.
Autobus, ktorý bol vždy poháňaný motorom Scania (spočiatku na podvozku BR-116 a neskôr aj na podvozkoch K-112, K-113 a K-124), získal niekoľko centimetrov vnútornej šírky a výšky. Dostal nové sklápacie sedadlá s koženým čalúnením, širšie a s väčším rozstupom. Kúpeľňa dostala nové usporiadanie a väčšiu zrkadlovú plochu. To prispelo k pocitu väčšieho priestoru. Zvonka sa od predchádzajúceho modelu líšil počtom väčších okien (päť namiesto šiestich). Duralová konštrukcia bola prepracovaná, čím sa celková hmotnosť karosérie znížila o 700 kg. Odhadovaná výrobná kapacita CMA – 1,5 karosérie denne by umožnila obnoviť vozový park Cometa tempom približne 240 autobusov ročne, ako spoločnosť plánovala. Výroba však bola oveľa nižšia – len niečo vyše 100 kusov ročne.
Impozantné autobusy mestskej dopravy
V roku 1984 spoločnosť CMA postavila svoje prvé mestské vozidlá, nazývané Padron B. Tie boli špeciálne vyvinuté pre jej dcérsku spoločnosť prevádzkujúcu mestskú dopravu v Campinas. Impozantných, so štvorcovými líniami a veľkou presklenou plochou, bolo 18 autobusov namontovaných aj na podvozkoch Scania s motorom vzadu a vzduchovým odpružením (údajne z ojazdených autobusov). Mali hliníkový rám, boli dlhé 13,2 m, mali široké dvere a veľkú voľnú plochu na cestovanie. Kapacita? = 181 cestujúcich (41 sediacich a 140 stojacich).
Tisíci kus
Koncom roka 1991 dosiahla spoločnosť 1000. vyrobený autobus, z ktorých časť bola vyvezená. Modrý šíp (Blue Arrow) sa v priebehu rokov postupne modernizoval. Buď vnútornými zmenami, ktorými sa pridávali nové prvky komfortu, alebo použitím novších podvozkov (vždy Scania). Alebo, menej často, vonkajšími úpravami alebo zmenami rozmerov karosérie. Vyrobilo sa osem verzií – od Blue Arrow I po VIII. Vizuálne najvýznamnejšie zmeny sa uskutočnili v roku 1993 (Blue Arrow III), keď sa zvýšená podlahová plocha rozšírila na prvý rad sedadiel, pričom na každej strane bolo teraz šesť rovnakých okien. Dovtedy boli na každej strane okrem posuvných okien aj dve ďalšie zapustené okná, ktoré sa navzájom líšili.
V nasledujúcich rokoch sa uskutočnili ďalšie dve významné vonkajšie zmeny. V roku 1996 sa zvýšila zadná časť vozidla, aby sa tam mohla umiestniť klimatizácia (verzia VI), a o dva roky neskôr sa po prvýkrát na karosérii odvodenej od Dinosaura odstránil typický „schod“ na bokoch, ktorý sprevádzal výklenok v prednej časti strechy. To umožnilo inštalovať oveľa širšie čelné sklá (verzia VIII).
Zmena dizajnu po 50 rokoch
V roku 2000 sa Cometa rozhodla pre zásadnejšie zmeny. Tie zahŕňali nový podvozok (stále Scania, ale s treťou nápravou, model K-124 IB 6×2 s výkonom 420 k), úplne nový dizajn karosérie a radikálne odlišný lak (prvá zmena po takmer 50 rokoch). Hoci bola nová karoséria – nazvaná jednoducho CMA-Cometa – štýlovo príliš konzervatívna, priniesla niektoré moderné detaily. Napríklad hladké plechové vonkajšie opláštenie, odstránenie historických zvlnených bokov, lepené okná, elektronický palubný počítač a klimatizáciu s automatickou reguláciou teploty. Sedadlá si zachovali firemný štandard – červenú kožu. O dva roky neskôr sa mierne zmenila predná časť modelu, zmenšila sa plocha zapustených plôch okolo svetlometov.
Zmena majiteľov
V roku 2002 spoločnosť Cometa prevzala spoločnosť Auto Viação 1001 z Niterói, čím sa z prevádzkovateľa v Riu de Janeiro stala druhá najväčšia autobusová spoločnosť v krajine. Spoločnosť 1001 čoskoro zásadne zmenila prevádzkovú filozofiu a štandardy služieb spoločnosti Cometa. Vrátane špecifikácie podvozkov a pôvodu karosérií, ktoré boli zakúpené od spoločností Mercedes-Benz a Marcopolo. Noví majitelia sa snažili dať šancu na prežitie aj starým autobusom Flecha Azul a v roku 2004 ich renovovali v priestoroch spoločnosti Marcopolo, kde dostali niekoľko konštrukčných zmien, nový náter, elektronické značenie. Renovované boli aj sedadlá, vnútorné priečky a toalety.
Zmena štandardov flotily
Rozhodnutím o zmene štandardu flotily sa pozastavili nové objednávky pre spoločnosť CMA. Spoločnosť, teraz už odpojená od spoločnosti Cometa a pod kontrolou jej bývalého generálneho riaditeľa, sa až do polovice roka zaoberala stavbou posledných zostávajúcich podvozkov na sklade. Navyše odvtedy sa obmedzila na dodávanie dielov a súčiastok na údržbu vozového parku spoločnosti Cometa. Pokus o návrat na trh sa uskutočnil ešte v roku 2003, keď bol pripravený úplne nový projekt. Bol ním 12-metrový cestný prototyp na podvozku Volkswagen 17-240. Vozidlo pridané do vozového parku Breda Turismo zostalo ojedinelým exemplárom. V júni 2009 spoločnosť CMA definitívne ukončila svoju činnosť.
Koniec ikony
V roku 2008 spoločnosť 1001 nariadila demobilizáciu a predaj všetkých vozidiel Flecha Azul, ktoré boli ešte v prevádzke, a ukončila tak činnosť ikony brazílskeho karosárskeho priemyslu. V roku 2013 sa však v rámci osláv 65. výročia založenia spoločnosti začal vyrábať model Flecha Azul LXV. Išlo o renováciu a úpravu modelu z roku 1999 na podvozku K-113, ktorý dostal leštené hliníkové plechy, metalický lak, lepené okná, LED svietidlá a klimatizáciu. Cieľom kampane bolo vykonať len 65 jázd a potom ho nadobro odviezť späť do garáže. Autobus bol uvedený do prevádzky 24. augusta; o dva mesiace neskôr splnil svoju misiu a na cestách v São Paulo, Paraná, Minas Gerais a Rio de Janeiro prepravil 2 561 cestujúcich na vzdialenosť približne 24 000 km.
Via: lexicarbrasil.com.br
